//Castiel//
Castiel sa zobudil o pár hodín neskôr, teda aspoň tak, to ukazovali Deanove hodiny. Pamätal si, že potom, čo mu Dean ošetril zranenia, šli do jeho izby a pozerali film. Bolo to o nejakom superhrdinovi, ale Cas si toho veľa nepamätal, pretože sa mu po chvíli podarilo zaspať.
Dean sa mu viackrát snažil zabrániť v tom, aby zaspal, no Cas hádal, že to po nejakom čase vzdal. Keď už hovorí o Deanovi, kde je? Prečo tu nie je? Možno, že šiel vyzdvihnuť Sama? Castiel sa pozrel z okna. Vonku bola tma.
Postavil sa a prešiel bližšie, aby sa pozrel, či je pred domom stále Deanovo auto. Bolo. Impala stála na parkovacom mieste, takmer neviditeľná. Vedel to iba vďaka pouličným svetlám a svetlu na verande.
Castielovi dunilo v hlave, a tak vrátil späť na posteľ. Crowley ho udrel silno, takže sa nečudoval, že ho tak bolela.
Dúfal, že Dean nechal na nočnom stolíku nejaké tabletky proti bolesti alebo niečo. Keď sa tam však pozrel, nič nenašiel. Predtým, než sa odvrátil pohľad, jeho oči zachytili niečo iné.
Castiel zo strieborného rámu vytiahol malú fotografiu. Bol na nej Dean a nejaká žena. Hádal, že to bola jeho mama, kedže vyzerali podobne a navyše podľa toho, čo vedel, tak Dean nemal nijakú sestru.
Mohol sa mýliť. Po tom všetkom stále nevedel veľa o jeho rodine, keďže ho spoznal len včera. poznal len Sama, Dean o otcovi veľmi nehovoril a mamu ani raz nespomenul....Zaujímalo ho, kde je teraz a prečo o nej zatiaľ nič nepočul.
Vrátil fotografiu na miesto a potichu sa posadil na posteľ. Zo snenia hry prebudil zvuk krokov, ktoré smerovala hore schopnosť schodmi.V ten moment začal panikáriť. Nevedel prečo, no v hlave mu stále bežala otážka "Čo ak to Dean nie je?" Čo by urobil? Čo by povedal?
Cas sa ukryl pod deku, akoby ho to malo ochrániť. Nechcel vyzerať ako votrelec alebo niečo také. Počul, ako sa dvere potichu otvorili a onedlho aj zatvorili.
Chvíľu bolo ticho. Potom začul, ako Dean zašepkal jeho meno. Jeho hlas bol hrubý a znelo to, akoby kričal. Keď Castiel neodpovedal dostatočne rýchlo, zvalil sa na posteľ, ležiac na Casovi.
„Achhh Dean, zlez zo mňa, si ťažký.'' zafrflal Cas.
„Nazývaš ma tučným?'' stiahol z neho Dean deku.
„Nie, ja len...''
„V pohode, ja som len žartoval. Ježis Cas, upokoj sa trochu!" uškrnul sa Dean a posadil sa. Pár minút strávili v príjemnom tichu, než sa Dean znovu ozval.
„Na tvojej strane sú nejaké lieky proti bolesti a voda.'' povedal a Cas sa pozrel na nočný stolík. Dean musel ich doniesť so sebou. Ten vzal Casovu tvár do dlaní a skúmal jeho modriny a poranenia.
„Vyzerajú bolestivo" zamrmlal Dean a Cas prikývol na znak, že má pravdu.
Po chvíli sa Dean odtiahol a Castiel sa natiahol po pohár vody. Jeho pohľad opäť upútala fotografia, a tak sa rozhodol na to Deana spýtať.
„Dean, kto je to?'' povedal. Hneď na to si vzal lieky a zapil ich dúškom vody. Dean zosmutnel, a tak vedel, že povedal niečo zlé, no jeho zvedavosť bola väčšia.
„To som ja a moja mamka." odvetil potichu.
„Oh ehm...Kde je teraz? Ak nevadí, že sa pýtam? "
Dean pokrútil hlavou. „Nie, to je v poriadku. Ona..ehm..zomrela. Kedysi dávno nás zachvátil požiar a ju nestihli zachrániť." povzdychol si.
„Oh Dean, to ma tak mrzí...Nechcel som-"
„Cas, čo som ti povedal o ospravedlneniach?" odvetil so smiechom.
„Uh jasné.." usmial sa Cas. Dean sa postavil a prešiel k dverám, nasledovaný Casovym pohľadom.
„Poď, vezmem ťa domov, hneď po tom, čo sa najeme." otvoril dvere a vyšiel z miestnosti. Castiel šiel rýchlo za ním.
YOU ARE READING
18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate
Fanfiction"Čo je to?" usmial sa Dean. „Prečo to neotvoríš?" zasmial sa Cas a zatváril sa ako najväčšia neviniatko. „Fajn, ale dúfam, že to nie je trik, aby som si najprv myslel, že je to niečo úžasné a nakoniec sa z toho vykľuje kniha" povedal Dean počas toho...
