18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate

2.kapitola

//Castiel//

„Prečo sa tak ponáhľaš?" spýtal sa Gabriel Castiela, keď náhlivo utekal okolo dverí jeho spálne.

„Idem do školy, kam inam?" povzdychol si. Zabudol jednu z kníh a tak sa otočil, aby sa vrátil a vzal si ju.

„Ty si taký bifloš!" zakričal Gabriel, zatiaľ čo ho nasledoval späť do izby.

„Buď ticho, Gabriel. Nemáš sa tiež ešte ísť pripraviť?" povedal Castiel a otvoril dvere. Začal pátrať po jeho zabudnutej knihe.

„Áno, pravdepodobne, ale koho to zaujíma. Je to len škola." mykol plecami Gabriel.

„Áno, len." odvetil Castiel, zdvihol nejaké papiere zo stola a rýchlo hľadal knihu.

„A tiež to tu mám ukázať nejakému novému decku a to bude tak nudné." sťažoval si Gabriel, kým sledoval Castiela, ako si dáva knihu do tašky.

„Tak prečo si povedal áno?" spýtal sa Cas.

„Musel som, prinútili ma to urobiť." zvolal.

„Tá stará dáma na recepcii ťa dostala? Hovoril som s ňou niekoľkokrát a zistil som, že je veľmi presvedčivá."

„Áno. Bože, ja ju neznášam." zamrmlal Gabriel. Castiel vyšiel zo svojej izby a šiel po schodoch sprevádzaný bratom.

„Možno to bude zábava, možno to je naozaj pekné dievča." doberal si ho Castiel. Gabriel sa naňho zamračil.

„Je to chalan, takže o tom pochybujem, ale možno má naozaj nejakého úchvatného brata, ak by si chcel." uškrnul sa.

„Ššššš!" zasyčal Castiel. „Ak to niekto začuje, som mŕtvy." povedal, odtlačil svojho brata preč a utekal dole po schodoch. Aj keď zišiel až ku koncu, stále mohol počuť smiech jeho brata.

„Castiel, si to ty?" kričala jeho mama z kuchyne. On si v duchu vzdychol.

„Áno." vošiel do kuchyne, aby zistil, čo chce.

„Tu máš raňajky predtým, než odídeš." strčila mu do rúk tanier s toastom.

„Nie mami, to je v pohode, nič nechcem." vytiahla stoličku a tlačila k nej Casa.

„Sadni si." prikázala. O, Pane, už je to tu. Tomu, čomu som sa snažil vyhnúť. Pomyslel si.

„Takže zlatko, chcela by som s tebou o niečom pozhovárať." odmlčala sa. Cas podľa výrazu jej tváre a tónu hlasu spoznal, že sa chystá začať klásť osobné otázky.

„ Stávaš sa starším..."

„Mám 18. Nie som starý." prerušil ju. Pohľad, ktorý mu venovala, nebol jeden z tých šťastných.

„Kedy sa hodláš obstarať si priateľku?" spýtala sa. Znela trochu otrávene.

Casovi skoro zabehlo jedlo. Prečo sa to pýta práve teraz ? Mohla sa to opýtať kedykoľvek inokedy.

,,Ehm..J-Ja...V túto chvíľu nie sú žiadne dievčatá, ktoré by sa mi veľmi páčili." Len sa naňho pozerala. „Mám na mysli to, že žiadna z nich nie je veľmi, ehm...." odmlčal sa, netušiac, čo povedať.

„Rozumiem," povedala a postavila sa, „Chápem, žiadna z nich nie je materiál na ženu." Castiel prikývol, rád, že si vyvodila vlastný záver.

„Presne, musím ísť preč." Prakticky vybehol z izby a ako odchádzal, schmatol svoj trench coat a tašku. Gabriel sa uškrnul, keď ho míňal pri dverách. Očividne počul celý rozhovor.

Smial sa a keď Castiel prechádzal, povedal „ materiál na ženu" dávajúc dôraz na slovo „ženu". Castiel si povzdychol a zatvoril za sebou dvere.

To bolo nepríjemné. Pomyslel si a šúchal si zátylok. Nevedel, čo povedať a nemohol klamať, pretože v tom nebol nikdy veľmi dobrý.

Gabriel zistil, že Castiel by mal radšej vzťah s chlapcom, ako s dievčaťom a nikdy ho nenechal zabudnúť, že o tom vie.

Povzdychol si a bez toho, aby to vedel, vyšiel hore po schodoch, cez hlavné dvere. Tam bol zastavený recepčnou, ktorej meno mu vyfučalo z hlavy.

„Ach Castiel, vďakabohu, že som ťa našla. Je tu nový chalan a potrebuje to tu poukazovať. Mohol by si to pre mňa urobiť? Ja by som rada a síce to nemôžeš vidieť, ale mám veľa práce a veľmi málo času." Recepčná ho doviedla na miesto a on si nebol istý, či chce utiecť s krikom alebo zomrieť...

„Ehm...Ja nie...Ja som..."

„Neboj sa," prerušila Castiela. „ Je to niekto pekný a mladý. Poď so mnou, môžeš sa mu predstaviť sám."

Castiel ju nechcene nasledoval. Viedla ho k chlapcovi v jeho veku. Mal krátke špinavé blond vlasy a zelené oči. Cas bol trochu unesený tým, ako dobre tento chalan vyzeral.

„Ahoj." chlapec natiahol ruku, aby si potriasol s tou Castielovou. „Som Dean Winchester." povedal.

„A-ahoj," zakoktal Castiel, „Ja som Castiel Novak." Potriasol mu rukou.

„No Cas, rád ťa spoznávam." usmial sa.

„Aj ja teba." usmial sa Cas, pustil jeho ruku a snažil sa o to najťažšie - nečervenať sa kvôli tomu, že ho nazval len Cas. Nikto iný ho tak nevolal a musel pripustiť, že sa mu páčilo, ako to Dean Winchester povedal.