18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate

11. kapitola

//Castiel//

Hneď, ako Castiel prešiel cez vchodové dvere, okamžite utekal hore schodmi do jeho izby. Nemohol uveriť tomu, že Dean ho pozval vonku... Hoci od neho nezaznela presne tá veta "Pôjdeš so mnou von?'', ale bolo k tomu blízko.

Cas sa sám pre seba usmial, zatiaľ čo na zem položil školskú tašku a posadil sa na posteľ. Pozrel sa na hodinky. Bolo osem hodín, a tak sa s povzdychom postavil a vybral sa do kúpeľne.

Uvedomil si, že najlepšie bude, ak pôjde do sprchy a pokúsi sa vyzerať tak obyčajne, ako to len ide, aby jeho matka nenadobudla nejaké podozrenie alebo starosť.

Začal sa vyzliekať, ale zastavil sa, keď si všimol svoju tvár. Uľavilo sa mu, keď zistil, že jeho tvár nevyzerá tak zle, ako si myslel. Mal mierne rozštiepenú peru a pod okom mu to točí sfialovelo, no to by malo zmiznúť za pár dní.

Cas bol prekvapený, že toho nebolo viac. Crowley ho udrel dosť silno. Hádal, že Dean odviedol vážne dobrú prácu a Cas za to bol vďačný. Nepotreboval, aby ho jeho mama spovedala kvôli tomu či frajerke.

~

Po sprche Cas konečne zišiel dole schodmi, aby pozdravil svoju hodinu.

„Ahoj Cassie" zakričal naňho Gabriel, keď vošiel do miestnosti.

„Nie som hluchý, Gabriel." odvetil a posadil sa.

„Kde sú všetci?" spýtal sa Cas.

„Otec je preč kvôli práci, tak ako zvyčajne. Mama varí. Všetci ostatní... neviem jednoducho tu nie sú." Castiel nad svojím mladším súrodencom len prevrátil očami.

„Ďakujem, to si mi fakt pomohol." postavil sa a chystal sa odísť.

„Hej, počkaj! Chcem s tebou hovoriť!" Zakričal naňho Gabriel nasledujúc ho ku schodom.

„Nie, choď preč." povedal Cas, začínajúc utekať.

„Ale Cassy, ja ťa mám rád! Hovor so mnou! Nechaj ma, aby som ťa mal rád!"

„Gabriel, prisahám Bohu, že-"

„Uhmmmm, poviem, že si povedal Božie meno nadarmo!"

„Gabriel, nie!" Cas sa otočil, schmatol Gabriela a prekryl mu ústa rukou.

„Prepáč, nemyslel som to tak. Len to nehovor mame." Gabe si z úst dal preč Casovu ruku a uškrnul sa.

„Okej, tak ma nechaj tu zostať a hovoriť s tebou." Cas si povzdychol. Určite to plánoval.

„Dobre." Vybrali sa do Casovej izby a Cas sa zvalil na posteľ.

„Čo chceš?" spýtal sa.

„Vy ste vážne dobrí kamaráti s Deanom, však?" usmial sa Gabriel.

„Prečo sa to pýtaš?"

„Len mi tak napadlo...použili ste jazyky, keď ste sa bozkávali??"

„Ahhh...prečo by si sa pýtal niečo také?!'' Cas vzal vankúš a hodil ho na Gabriela. Gabriel sa začal smiať.

„My sme nebozkávali, neobjímali ani nedržali za ruky. Sme kamaráti!" zvolal Cas. Gabriel sa uškrnul.

„Zatiaľ ste kamaráti." s týmito slovami dal vankúš preč a posadil sa vedľa neho na Casovú veľkú posteľ.

„Páči sa ti, však? Viac než ako kamarát?" spýtal sa s vážnou tvárou. Cas nepatrne prikývol. Vážne sa mu Dean páčil. Nepoznal ho dlho, ale bol k nemu naozaj milý a pravdepodobne jediná osoba okrem rodiny, ktorá sa s ním chcela rozprávať.

„Prečo?" spýtal sa Gabriel.

„Myslím, že hlavne kvôli tomu, že sa stará a narozdiel od ostatných ľudí,je jeho záujem úprimný. " podvedome sa usmial.

„Uhm...Ako... Ako si zistil, že sa ti páči?"

„Robí má šťastným." Gabriel prikývol, akoby si sám v sebe niečo potvrdzoval.

„Ako si vedel, že sa ti nepáčia dievčatá?" opýtal sa a začal sa červenať.

„Nevplývali na mňa tak, ako na ostatných chalanov... Počkať, prečo sa vlastne pýtaš všetky tieto otázky?" Gabriel sa na Casa zmätene pozrel. Zdalo sa, že ho vyrušil zo zamyslenia. Nevyzeral byť sám sebou, keď stále nežartoval a to jeho staršieho brata začalo trápiť.

„Čo?" spýtal sa.

„Prečo to chceš vedieť?" spýtal sa Cas. Gabriel vyskočil z jeho postele a opäť bol sám sebou.

„Nemám k tomu žiadny dôvod, vážne. Len som zvedavý, " vybral sa preč z izby, „ Oh! A aj tak to na teba poviem" vybehol z miestnosti so smiechom. Cas sa už viac netrápil, tým ho vytočil.

„Gabriel!" zakričal a rozbehol sa za ním.