18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate

6. kapitola

//Castiel//

Cas bol rád, že konečne prišiel čas obeda. Pocítil úľavu, keď si mohol dať prestávku od všetkých tých nudných hodín a hlučných ľudí. Z toho, ako ho Crowley ráno sotil, ho bolela hlava.

Šiel po preplnenej hale k svojej skrinke, snažiac sa skryť pred Crowleym. Ten ho šikanoval už najmenej rok a bolo to čoraz horšie. Cas si ani nemyslel, že by to mohol zvládnuť.

Odomkol skrinku, vzal si obed a šiel si sadnúť vonku na lavičky, ktoré bol skryté v odľahlej časti školy. Cas na nich sedával každý deň, pretože vedel, že tam nikto nebude. Predsa len, január sa končil a vonku bolo stále chladno.

Keď si sadol, povzdychol si a pošúchal si krk. Šiel sa zakusiť do šunkového sendviču, keď niekto jeho oči zakryl rukami a prehovoril hlbokým chrapľavým hlasom: „Hádaj kto?" Casa oblial studený pot a z rúk mu spadol sendvič.

„Správne Cassie. Tu je tvoj najlepší kamarát, Crowley." Cas si dal preč z očí jeho ruky, rýchlo sa postavil a obrátil sa k nemu.

„Žiadny pozdrav? " spýtal sa. Castiel mlčal. Neskončilo by to nijak lepšie, ak by hovoril.

„Dobre teda," povzdychol si Crowley a oprel sa o stenu vedľa lavičiek, „prejdime rovno k veci. Kto bol ten tvoj kamarát z rána? "

„Ja...Ja ho nepoznám." zaklamal Cas. Nechcel povedať nič, no uvedomil si, že je lepšie, aby všetko poprel, pretože nechcel, aby Crowley zistil, kto Dean je.

„Noták Castiel, nie si veľmi dobrý v klamaní. Len mi povedz, kto to je." prekrížil si ruky na hrudi. Castiel videl, že je rozčúlený, no nemohol prinútiť samého seba, aby mu niečo prezradil.

Nechcel riskovať to, že osobe, ktorá mu ako jediná ukázala skutočnú láskavosť, niekto ublíži.

„Castiel," podišiel k nemu Crowley bližšie, „bude lepšie, ak mi povieš, kto je tvoj kamarát." povedal potichu, čím bol jeho hlas ešte hlbší a Casov strach ešte stúpol. Pokrútil hlavou.

„ My nie sme kamaráti..." povedal a urobil pár krokov ďalej od Crowleyho, ktorý sa začal smiať.

„Nechceš mi to povedať, pretože je to viac ako kamarátstvo? Máš ho rád? Aww, Cassie sa nám zamiloval?" Cas opäť len pokrútil hlavou. Tak to nebolo. Áno, Dean bol veľmi pekný, ale Cas ho ešte poriadne nepoznal a pravdepodobne už s niekým randil, takže to tak byť nemohlo.

„Vieš," pokračoval Crowley, „ Jeden hnedovlasý zlatooký vtáčik mi povedal, že máš rád rovnaké pohlavie. Tak, v skutočnosti mi to tak nepovedal, ale počul som vás pred knižnicou a ty si to nepopieral, takže to musí byť pravda." zasmial sa.

Cas cítil na tvári teplo a v duchu sa modlil, aby Crowley odišiel, a aby sa nezačal červenať. Začal panikáriť, keď si uvedomil, že viac Deana nemôže popierať, pretože ich Crowley videl spolu. Tým pádom vedel, že Castiel trávil takmer celý včerajšok s Deanom.

„Takže mi to povieš alebo čo?" spýtal sa.

„Nie sme kamaráti, naozaj ho nepoznám, len som mu ukazoval školu." odvetil Cas dúfajúc, že ho Crowley neudrie za to klamstvo.

„Samozrejme, že ho nepoznáš," ukázal na číslo na Casovej ruke, „Toto mi však hovorí, že chceš. " Cas si stiahol rukáv dole, aby zakryl Deanove číslo.

„N-Nechcem. " to bolo celé, čo mohol Cas povedať. Všetko, čo dokázal povedať.

„Začínam byť z toho všetkého unavený Castiel, povedz mi jeho meno! " zakričal. Cas len pokrútil hlavou vediac, že ho Crowley za to udrie. Nechcel, aby kvôli nemu bolo Deanovi ublížené. Zakusol si do jazyka a čakal na prvý úder.

Predtým než si uvedomil, čo sa deje, Crowley chytil Casa za trenchcoat, presne tak ako ráno a udrel ho do tváre. Castiel mu v žiadnom prípade nepovie Deanovo meno, ak je toto to, čo by mu urobil.

„Povedz mi to Castiel!" zakričal Crowley, no Cas nič neurobil ani nepovedal, pretože by to len zhoršil. Opäť ho udrel a Cas si zakusol do vnútra líca.

„Fajn, ja si to nájdem sám!" zavrčal Crowley a strčil Casa do steny. S bolesťou chrbta sa Cas zosunul po stene na zem. Domnieval sa, že je len jedna vec, čo musí urobiť a to varovať Deana.

Cas si vybral z vrecka telefón a pomaly vytočil číslo na jeho ruke. Zatiaľ čo čakal, kým to Dean zdvihne, z úst vypľul trochu krvi. Zdvihol to na tretie zvonenie.

„Hálo?' povedal. Cas bol ticho asi minútu, neistý v tom, čo povedať.

„Hálo?" spýtal sa Dean znova. Cas si povzdychol.

„Ahoj Dean."

„Cas? Si to ty? Si v poriadku?" spýtal sa ho, znejúc ustarostene. Cas si uvedomil, že Dean mohol počuť skľúčenosť v jeho hlase.

„Áno, ehm...Crowley ťa hľadá. " Cas začul prekvapený povzdych a zamrmlanie 'Paráda' tichým hlasom.

„No, na tom nezáleží Cas, ja ho zvládnem. " zasmial sa. Ten priateľský smiech však neutíšil Casove obavy či vinu.

„Kde si ? Mohol by som prísť-"

„Nie, chcem byť radšej sám." snažil sa Cas protestovať, lebo nechcel, aby ho Dean tak videl.

„Cas? Znieš naozaj znepokojene. Čo sa stalo?" spýtal sa ho Dean potichu.

„Nič..." zašepkal Cas.

„Pozri, aj tak som ťa chcel vidieť, len mi povedz kde si a môžeme sa stretnúť." Castiel si povzdychol. Vedel, že Dean neprestane pokiaľ nebude vedieť, kde je.

„Fajn," povzdychol si Cas, „ som pri lavičkách. Tých, ktoré sú za školou."

„ Lavičky, prečo som na ne nepomyslel? " povedal Dean skôr pre seba než Casovi.

„V poriadku, vidíme sa o chvíľu." zložil. Cas si len prial, aby Deana poprosil, nech so sebou donesie pár vreckoviek.