//Dean//
Dean vyprevádzal nasledujúce ráno Castiela a Gabriela k dverám. O 10:30 im volala mama, že musia prísť, aby jej s niečim pomohli alebo niečo také.
"Ste si istý, že nepotrebujete odvoz?" spýtal sa Dean, keď im otváral vchodové dvere.
"Nie, je to v pohode, Dean. Kľudne to prejdeme pešo, nie je to tak ďaleko."
"To je-" Castiel zakryl Gabrielove ústa, čo prinútilo Deana sa usmiať.
"Nepočúvaj ho, len žartuje." usmial sa Cas. Potlačil Gabriela ku dverám a schodom.
"Počkaj, Castiel! Skoro som zabudol na Sama!" vykríkol Gabriela a vrátil sa späť do domu. Bežal hore schodmi. Dean sa uškrnul a otočil sa späť ku Casovi.
Svietilo za ním sobotnejšie ráno a vietor mu jemne prehrabol vlasy. Ak by mal Dean opísať Castiela v tento moment jedným slovom...bolo by to krásny. Nie, viac než to. Vyzeral anjelsky.
Táto myšlienka donútila Deana sa zamračiť. Ako to, že sa na ňom stal tak závislý? Veď ho spoznal len pred 6 dňami.
"Dean? SI v pohode? " Castiel ho vytrhol z myšlienok. Dean sa usmial a prikývol. "Okay. Dobre. Len si vyzeral trochu stratene..." povedal.
"Nie, nie, v pohode. Môžeš mi veriť." Castiel zahmkal a dal si ruksak na rameno. "Takže, zajtra chceš prísť?" spýtaj sa Dean nervózne. Castiel len prikývol. "Okay, úžasne, pretože pre teba mám prekvapenie."
"Ah, aké prekvapenie?" zvedavo sa spýtal. Dean pokrútil hlavou a Cas prevrátil očami. " Fajn. Kedy?" povzdychol si. Vtedy okolo neho prebehol Gabriel a držal Casov kabát.
"No ták Cas. Mama bude nahnevaná, ak čoskoro neprídeme domov." zvolal a potiahol opäť Casa na verandu.
"Napíšem ti! Maj sa, Cas!" zvolal Dean, keď odchádzali.
"Okay. Ahoj, Dean." zamával Cas.
"Presne. Ahoj, Dean." zakričal Gabriel. Ten sa uškrnul, keď ich uvidel odchádzať.
"Dean? Mal by si si sa vrátiť dnu. Už je preč." povedal Sam. Ako duch sa zjavil na konci schodov a kvôli tomu jeho starší brat podskočil.
"Sklapni." zamrmlal Dean, vošiel dnu a zamieril do úst. Sklonil sa pod posteľ po knihu, ktorú tam včera večer ukryl.
Prezrel si strany, ktoré boli pokryté jeho škrabopisom a vedel, že musí pokračovať. Mal našťastie voľný víkend (možno jeho narodeniny boli pre niečo dobré) a ak chcel, aby nedeľa bola perfektná, musel začať hneď.
//Castiel//
Cas sa zobudil na veľmi otravný zvuk budíka na svojom telefóne. Hlasno zamrnčal, keď si uvedomil, že ho má na druhej strane izbe a čoskoro bude musieť vstať z teplej a pohodlnej jeho postele do mrazivej nočnej mory jeho spálne.
Povzdychol si, zhlboka sa nadýchol, vyskočil z postele a šiel po svoj telefón.
Hneď potom sa vrátil do postele a vypol alarm. Všimol si, že ma správu a jemu sa to zdalo zvláštne. Nikdy nedostával správy, pretože nikomu na ňom nezáležalo natoľko, aby mu ich posielal. Teda, okrem rodiny.
Castiel na to klikol a zistil, že je to Dean. Divil sa, ako ten chalan mohol získať jeho číslo, než si uvedomil, že si ho Dean pravdepodobne uložil, keď mu Cas prvýkrát volal.
Prečítal si text.'Prídeš ku mne o 5:30?'Rýchlo mu poslal správu s odpoveďou: 'Jasné, vidíme sa.'
Cas sa veľmi tešil na to prekvapenie. Včera to bolo to jediné, na čo včera myslel. Teda ešte na to, ako sa včera bavil na Deanovom večierku a ako veľmi si užil spanie vedľa neho...Castiel pokrútil hlavou. Cas, proste vstaň a choď do kostola.
-
Castiel na moment zmätene zastavil pred Deanovým domom. Všetky svetlá v dome boli zhasnuté, okrem bielych čarovných svetielok omotaných okolo terasy a niekoľkých sviečok na schodoch. Vyzeralo to nádherne. Pomaly prešiel až k dverám, ktorý boli pootvorené.
"Dean?" zašepkal Cas. Nevedel prečo šepká, no prišlo mu príliš hlasné hovoriť nahlas. Potlačil dvere a vošiel dnu. Všade bola tma a Castiel sa v tej chvíli začal obávať, že sa stalo niečo zlé.
"Dean? Čo sa deje? Kde si?" povedal do tmy. Zrazu Casove oči zakryl pár rúk a on sa musel držať, aby nevykríkol. Snažil sa vyslobodiť.
"Cas, je to v pohode! Som to je." povedal Dean a otočil Casa k sebe. " Ty...si...mi skoro...spôsobil...infarkt." lapal po dychu. Deanovi poklesol úsmev.
"Prepáč. Asi to nebolo to najlepšie, čo som mohol urobiť, že?" zasmial sa Dean, "Len poď so mnou." Ťahal Casa chodbou do kuchyne, ktorá bola osvetlená sviečkami. Stôl bol ozdobený bielym obrusom a v strede mal sviečku. Dean odsunul stoličku.
"Posaď sa." Dean ho nechal sadnúť a zasunul späť ku stolu. Cas si teraz dal dva a dva dokopy a uvedomil si, že je na rande, no nie nejakom obyčajnom. Toto bolo zostrojené samým Deanom a bolo to absolútne perfektné.
Urobil im špagety a boli skvelé. Castiel to nečakal, všetko bolo tak prekrásne. Počas jedla viedli menšiu konverzáciu a rodine a všeobecných záujmoch.
Srandovali, smiali sa a veľa sa bavili, možno ešte viac ako na Deanovej party...Ah, koho sa Cas snažil oklamať, je samozrejme, že to bolo lepšie.
"Aký bol tvoj deň, Cas?" spýtal sa Dean a odpil si z piva. Castiel mal pomarančový džús, pretože nechce piť.
"Nudný. Musel som ísť do kostola, preto sako a kravatu." ukázal Cas na svoje oblečenie. Neobťažoval sa tým, aby si od rána zmenil oblečenie a Deana to rozosmialo.
"Ak sa ti nepáči chodenie do kostola, tak prečo stále pokračuješ?" spýtal sa.
"Tu nejde o to, že by som tam chodil nerád alebo by som neveril, pretože verím, viac-menej, len je to ťažké, keď si v podstate jeden veľký hriech." zamrmlal Cas. Dean prikývol a natiahol sa, aby ho mohol chytiť za ruku.
"Len na to mysli tak, že môžme hrešiť spolu." pousmial sa.
"Okay." usmial sa tiež Castiel.
"Nerád kazím takýto pekný moment, ale čo o tom probléme menom Crowley? Videl si ho odvtedy, nejak ti ublížiť alebo niečo také?" spýtal sa.
"Nie a to len vďaka tebe."
"Čo som urobil?" zamračil sa.
"Trávime spolu veľa času, takže som určite presvedčený o tom, že je prilíš vystrašený z teba, aby sa ku mne priblížil, keď si v mojej blízkosti a na moje šťastie, si v mojej prítomnosti skoro stále. " Dean prikývol.
"Nakopem mu zadok, ak sa ťa čo i len dotkne a je mi jasné, že to vie. Som preňho príliš drsný." Castiel sa nad tým jemne zasmial.
"Samozrejme, že si, Dean." súhlasil Cas so sarkastickým tónom v hlase.
"Okay." pobavene sa usmial a kývol hlavou. " Začína byť dosť neskoro. Poď, odveziem ťa domov." postavil sa a vytiahol Casa na nohy. Vyšli z kuchyne a zamierili k dverám.
"Páči sa mi, čo si tu urobil." ukázal Cas rukou na sviečky a svetielka.
"ďakujem. Urobil som to pre teba." zahmkal.
Tá jedna veta urobila Casa tak šťastného, že sa len naklonil a pobozkal ho na krk. Winchester sa naňho na moment šokovane pozrel a potom sa začervenal. Castiel prešiel po schodoch a k Impale.
"No ták, Dean. Sám si povedal, že sa zvečerieva." uškrnul sa. Dean kývol hlavou a podišiel k druhej strane auta.
"Okay, poďme ťa teda dostať domov."
YOU ARE READING
18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate
Fanfiction"Čo je to?" usmial sa Dean. „Prečo to neotvoríš?" zasmial sa Cas a zatváril sa ako najväčšia neviniatko. „Fajn, ale dúfam, že to nie je trik, aby som si najprv myslel, že je to niečo úžasné a nakoniec sa z toho vykľuje kniha" povedal Dean počas toho...
