The Girl Who Fought [HP|FF]

Prológ

Rokfort znovu otváral svoje brány pre študentov, ako pre tých starých tak aj pre nové prírastky.

Harry a jeho priatelia stáli na nástupišti 9 a 3/4, lúčili sa so svojimi priateľmi a rodinami. Čierny pes pobehoval po nástupišti, užíval si slobody, ktorej sa zase dlhú dobu nedočká.

Neďaleko tohto rozruchu stála osoba. Čierny plášť zahaľoval jej postavu, kapucňa ukrývala jej tvár. Len ľadové oči, pozorujúc skupinu pred sebou, žiarili ako najdrahšie smaragdy.

,,Sirius, Remus... Det har vært en lang tid siden*," Nežný ženský hlas doľahol k ušiam vlkolaka a čierneho psa, i keď žena hovorila veľmi potichu. Obaja oslovení sa otočili za zdrojom. Žena razom stála len kúsok od nich, nedelil ich snáď ani jeden celý meter. Remus s prekvapením hľadel do tváre mladej ženy, na ktorej žiaril široký úsmev. Hodnú chvíľu mu trvalo, kým sa na tvár rozpamätal. Nevidel ju tak dlhú dobu. Sirius bol omnoho pohotovejší. Začal okolo nej poskakovať, pár krát zaštekal a keď sa dočkal vytúženého pohladenia a poškrabania za ušami, potichu zakňučal.

,,Astrid? Si to naozaj ty?" Remus neveril vlastným očiam. Boli to dlhé roky. Naposledy, keď sa videli, bol koniec ich siedmeho ročníku na Rokforte. Odvtedy už prešiel nejaký ten piatok.

,,Potichu, nesmiem sa prezradiť," Priložila si prst na pery a venovala Remusovi šibalský úškrn.

,,Čože? Prečo?"

,,Smrťožrúti sú všade," Pohľad presunula k Malfoyovcom. ,,Prepáčte, že som sa neukázala tak dlho. Mala som isté... Ako to nazvať? Mala som isté povinnosti."

,,Profesor Lupin, kto to je?" Harry si nedôverčivo premeral ženu od hlavy po päty.

,,Harry, ty si ale vyrástol! Pamätám sa, keď si bol ešte drobný uzlíček roztomilosti," Zasmiala sa. Dávala si pozor, aby nebola priveľmi hlučná. ,,Som... No... Mám veľa mien. Pre teraz som Nórska líška."

Obzrela sa po nástupišti a zatlačila na Harryho, smerom ku vlaku.

,,Hej, čo to robíte?" Odstrčil od seba jej ruky.

,,Harry, počúvaj ma. Na nás všetkých je, aby sme ťa udržali pri živote, kým nenadíde tvoj čas, aby si zabil Voldemorta. Každý deň riskujeme naše životy, len aby sme ochránili chlapca, ktorý prežil. A teraz teba aj tvojich priateľov potrebujem čo najskôr dostať do vlaku. Tak mi to, prosím, nezťažuj."

,,Harry, už aj tak musíme ísť," Hermiona ho chytila za rameno. Harry jej venoval váhavý pohľad, následne sa však bez akýchkoľvek zbytočných poznámok rozlúčil a nastúpil do vlaku.

Sledovala ako odchádzajú. Bola si istá, že sú v bezpečí. Aspoň čiastočne. Vedela, že Rokfortský Expres ich ochráni, ako len bude môcť.

,,Musím ísť, chlapci," Ľútostivo sa pozrela na Siriusa a Remusa. ,,Našli ma. Du er ikke trygg med meg**. Uvidíme sa neskôr. Pre teraz, Nórska líška zalieza do svojej nory."

S týmito slovami sa hlboko uklonila a s ohlušujúcim treskom, podobným hromu, sa premiestnila preč. S rovnakým treskom sa ocitla v temnej úzkej uličke. Oprela sa o ľadovú stenu a zavrela oči. Spoza opasku vytiahla prútik. Vyhrnula si ľavý rukáv a priložila prútik k tetovaniu.

,,Poďte si po mňa, valper***. Ste predsa len loveckí psy! Tak si poďte po svoju korisť!" Rozosmiala sa. O chvíľu okolo nej stálo niekoľko smrťožrútov. A ona sa len smiala.

,,Crucio!"

Mestom zahaleným do noci sa ozval zúfalý krik. Zúfalý, plný strachu a bolesti. A túžby po boji.

* Det har vært en lang tid siden - Bolo to dávno
**Du er ikke trygg med meg - Nie ste so mnou v bezpečí
*** valper - šteňatá