The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 19. - Dumbledorova armáda, riaditeľka a Weasleyovie ohňostroj

   Marec sa zmenil na apríl a s ním prišlo veľa nových problémov.
   Umbridgeová chodila na hodiny Starostlivosti o zázračné tvory, Hagrid nemal chvíľu pokoja. Dozvedela sa, že Firenze dostal tiež zabrať, i keď to vyzeralo, že kentaura sa profesorka vôbec nedotkla. Skúšky VČÚ boli čoraz bližšie.
   Astrid nedopriala Dracovi chvíľu pokoja. Mala pocit, že ju kvôli tomu začína nenávidieť. Bol na ňu nepríjemný, aj keď boli sami a keď boli s jeho priateľmi bola to úplná pohroma. Neustále sa škriepili, Astrid raz vyletela ruka a udrela Draca po hlave tak silno, že ho bolela ešte týždeň. Celý ten čas sa s ňou odmietal zhovárať, nech sa to týkalo čohokoľvek, i keď sa mu za to niekoľkokrát ospravedlnila.
   Dni ubiehali veľmi rýchlo, na študentov doliehal stres, niektorí dokonca potrebovali upokojujúci odvar.
   V jeden večer si Umbridgeová zavolala Draca a niekoľko ďalších slizolinských študentov a dala im jednu zásadnú úlohu: ,,Musíte ich chytiť!"
   Odniekiaľ sa dozvedela, že sa bude konať stretnutie nejakej skupiny študentov, ktorí vraj idú proti Ministerstvu mágie.
   Astrid bola nútená byť súčasťou tohto lovu na študentov Rokfortu. Ako líška by ich mohla vystopovať, no nehodlala robiť viac, než je potrebné. A tak len sedela na chodbe a sledovala, ako z Núdzovej miestnosti vyskakuje jeden študent za druhým a bežia na všetky strany. Posledný bol Harry. A vtedy sa prihnal Draco.
   ,,Potkýnacie zaklínadlo, Potter!" Povedal, sotva sa Harry zvlalil na podlahu. ,,Hej, pani profesorka! PANI PROFESORKA! Jedného mám!"
   Spoza vzdialeného rohu vybehla Umbridgeová, zadychčaná, ale s natešeným úsmevom.
   ,,To je on!" Jasala, keď videla Harryho na zemi. ,,Výborne, Draco, výborne, och, veľmi dobre - päťdesiat bodov pre Slizolin! Ja si ho odtiaľto odvediem... vstaňte, Potter!"
   Líška otáčala hlavu raz k Harrymu, raz k Umbridgeovej s Dracom. Keď profesorka schmatla Harryho ruku, líška vstala, preplietla sa pomedzi Dracove nohy a jemne si o neho obtrela líščiu hlavičku.
   ,,Bežte sa pozrieť, či by ste nemohli dostať aj ďalších, Draco," Prikázala. ,,Ostatným povedzte, aby pozreli do knižnice - berte každého, kto bude zadychčaný - a skontrolujte záchody - vy, slečna Parkinsonová, môžete dievčenské - choďte - a vy," Dodala Umbridgeová smerom k Harrymu, keď Malfoy odišiel, no Astrid sa trochu zdržala, ,,pôjdete so mnou do riaditeľovej kancelárie, Potter."
   Keď si všimla líšku, začala ju odháňať a keď sa odmietala pohnúť, takmer ju kopla. Astrid na ňu nebezpečne zavrčala a rozbehla sa smerom, ktorým šiel Draco.

   Ráno sa dozvedela, že tu bol minister mágie aj s niekoľkými aurormi, a že Dumbledore zmizol. Zúrila. A rozhodne nebola jediná.

VYHLÁŠKA MINISTERSTVA MÁGIE

Dolores Jane Umbridgeová (vrchný inkvizítor) nahradila Albusa Dumbledora vo funkcii riaditeľky Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.
Vyššie uvedené je v súlade s Dekrétom o vzdelávaní číslo dvadsaťosem.
Podpísal: Kornelius Oswald Fudge,
minister mágie.

   Keď videla tento oznam, takmer vybuchla od zlosti. Nadávala, kričala, zúrila ako besný pes. Neprestala ani keď ju niekoľko profesorov napomenulo, že sú okolo nej deti.
   Draco na to nič nedbal. Stále bol na Astrid nahnevaný a tak ju nechal vybuchovať ako sopku, len nech ju riaditeľka vyženie z Rokfortu.
   Upokojila sa až keď sa dozvedela, že sa pred Umbridgeovou uzavrel vchod do riaditeľne. Započula to náhodou od Ernieho Macmillana, keď sa o tom rozprával s Hermionou, Harrym a Ronom.
   ,,Nemohla prejsť cez kamennú príšeru. Kancelária riaditeľa sa pred ňou uzavrela," Ernie sa zaškľabil. ,,Zrejme dostala hysák."
   ,,Ó, zrejme sa už videla na Dumbledorovej stoličke v riaditeľskej kancelárii," Škodoradostne poznamenala Hermiona na kamenných schodoch do vstupnej haly. ,,Aby sa mohla vyvyšovať nad ostatných učiteľov, tá hlúpa nafúkaná mocibažná stará..."
   ,,Vážne chceš tú vetu dokončiť, Grangerová?" Draco vykĺzol spoza dverí, v pätách mal Astrid, Crabba a Goyla. ,,Obávam sa, že budem musieť Chrabromilu a Bystrohlavu strhnúť pár bodov."
   ,,Nemôžeš strhávať body prefektom, Malfoy," Ihneď zareagoval Ernie.
   ,,Ja viem, že prefekti si nemôžu strhávať body," Pohŕdavo sa vyškeril Malfoy. Crabbe s Goylom sa zachechtali. ,,Ale členovia Inkvizičnej čaty..."
   ,,Čoho?" Rýchlo sa spýtala Hermiona.
   ,,Inkvizičnej čaty, Grangerová," Zdôraznil Draco a poklepal si po malom striebornom ,,I" pripnutom na habite pod odznakom prefekta. ,,Vybraná skupina študentov, ktorí podporujú Ministerstvo mágie, osobne určená profesorkou Umbridgeovou. Skrátka, členovia Inkvizičnej čaty majú právomoc strhávať body, takže, Grangerová, tebe strhávam päť za to, že si sa bezočivo vyjadrovala o našej novej riaditeľke. Macmillan, tebe päť za to, že si mi protirečil. Päť za to, že ťa nemám rád, Potter, a ty, Weasley, nemáš zastrčenú košeľu, takže za to bude ďalších päť. Ach áno, zabudol som, že si humusáčka, Grangerová, takže za to desať dolu."
   ,,Draco!" Vyhrkla Astrid červená od zlosti. ,,Nemôžeš niekomu strhávať body za to, že ho nemáš rád! A ako sa opovažuješ povedať to hnusné slovo?! Vraj humusáčka! Hanbi sa, Draco Malfoy!"
   Každým slovom zvyšovala hlas, poslednú vetu až zakričala. Draco na ňu vrhol pohľad plný nenávisti a Astridina červená tvár razom zbledla. Za tie mesiace videla v jeho očiach rôzne emócie. Videla v nich hnev, smútok, strach, bolesť, šťastie a starosť, videla v nich ľútosť i porozumenie. Avšak nikdy cez ne na Astrid nehľadela nenávisť.
   Ron medzi tým vytiahol prútik a namieril ho na Draca. Astrid stiahla Draca za seba a Hermiona zadržala Rona skôr, než by spravil nejakú hlúposť.
   ,,Múdry ťah, Grangerová," Zašepkal Malfoy. ,,Nová šéfka, nové časy... takže odteraz poslúchaj, Potterko... kráľ Weasley..."
   A s rehotom odišiel aj s Crabbom a Goylom.
   ,,Prepáčte mi to. Naozaj ma to mrzí," Ospravedlňovala sa za neho Astrid. ,,Strácam nad ním kontrolu. Ešte raz mi prepáčte. Pokúsim sa ho krotiť."
   Vrhla na nich ospravedlňujúci pohľad a náhlila sa za Dracom. Ešte predtým sa však stihla pozrieť na obrovské presýpacie hodiny, ktoré zaznamenávali body fakúlt. Chrabromil a Bystrohlav strácali farebné guľôčky a klesali, no Slizolin sa ani nepohol.

   Zrovna sedeli vo Veľkej sieni, všetci večerali. Astrid sa jedla ani nedotkla. Zo všetkého, čo tam videla jej bolo zle. A v tom sa ozvalo obrovské TRESK! Vystrela sa a ako blesk prefrčala cez celú Veľkú sieň až ku dverám, za ktorými sa rýchlo stratila.
   Draco sa bez váhania náhlil za ňou. Mohol byť na ňu akokoľvek nahnevaní, aj tak sa bál, aby sa jej niečo nestalo. Onedlho aj on objavil pôvod toho hluku.
   Po chodbách lietali draky vytvorené zo zelených a zlatých iskier, pričom im z papúľ s hukotom šľahali plamene, krikľavoružové katarínske kolesá s priemerom pol druha metra nebezpečne svišťali vo vzduchu ako húfy lietajúcich tanierov, rakety s dlhými chvostami zo strieborných hviezd sa odrážali od stien, prskavky samy od seba vypisovali vo vzduchu vulgárne slová, svetlice vybuchovali ako míny všade, kam sa človek pozrel, a namiesto toho, aby zhasli, stratili sa alebo rozprskli a zmizli, tieto pyrotechnické zázraky akoby naberali rýchlosť a energiu, čím dlhšie sa na ne ľudia pozerali.
   ,,Niekto odpálil debnu so začarovaným ohňostrojom."
   Draco ani nevedel, kedy sa k nemu Astrid pridala. Stála po jeho boku a pozorovala ohňostroj, občas sa trochu prikrčila, keď okolo nej preletela niektorá z rakiet. 
   Filch s Umbridgeovou stáli uprostred schodiska skamenení hrôzou. Niekoľko drakov, dymiaci fialový netopier a katarínske koleso zjavne usúdili, že vo vnútri je príliš tesno a tak vyleteli von či na iné poschodia.
   Astrid sa od smiechu takmer válala po zemi, keď sledovala, ako sa Umbridgeová a Filch snažia zastaviť ohňostroj. Filch ako šmukel toho moc nenarobil a Umbridgeová, nech už bola akokoľvek zručná čarodejnica, svojimi kúzlami sa tiež na veľa nezmohla.
   Čarodejnica sa až musela chytiť steny. Kvôli ustavičnému smiechu ju začali zrádzať končatiny a ona sa takmer zosypala na zem.
   V to popoludnie sa ohňostroje šírili a vybuchovali po celej škole. Hoci dosť rušili, a to najmä svetlice, zdalo sa, že ostatným učiteľom veľmi neprekážajú.
   Výsledok bol taký, že Umbridgeová celé prvé popoludnie svojho riaditeľovania strávila behaním po celej škole, lebo ostatní učitelia ju stále volali, akoby ani jeden bez pomoci nedokázal zbaviť triedu ohňostrojov.
   Astrid zrovna mierila do slizolinskej klubovne, keď na chodbe stretla strapatú Umbridgeovú, celú čiernu od sadzí. Takmer sa popučila od smiechu, musela sa veľmi snažiť. Nová riaditeľka nebola tak zhovievavá ako Dumbledore, pokúšala sa nepohnevať si ju.

   Ku koncu dňa, keď z Astronomickej veže sledovala západ slnka, zhodnotila posledné udalosti ako vcelku kladné. Samozrejme, odchod Dumbledora nebolo nič dobré, ale Voldemortovi to hralo do kariet a teraz, keď Albus nedržal nad Astrid ochranné krídla, Pán zla ju mohol pokojne ovládať, manipulivať ňou. Ale jej to bolo jedno. Nechá Temného pána, aby pocítil chuť moci nad touto neskrotnou líškou, a potom mu ostrými zubami roztrhá hrdlo.