The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 6. - Tréning Chrabromilu

   Dnešný deň bol slnečný, obloha bola jasnomodrá, dokonalý deň na lietanie. Draco hneď ráno oznámil Astrid svoj plán na poobedie, kedy sa mal podľa jeho informácií konať tréning chrabromilského metlobalového tímu. 
   ,,Rozhodne nesúhlasím s tým, ako sa navážaš do Chrabromilčanov, hlavne do Potterovie party," Sedela medzi Dracom a Crabbom, so značným znechutením sledovala ako sa Crabbe napcháva. Pansy Parkinsonová ju prebodávala nenávistným pohľadom, Astrid zrejme obsadila jej typické miesto po Dracovom boku.
   ,,Ale ja nie som povinný pýtať si od teba povolenie. Okrem toho som slizolinský stíhač. Musím podporovať svoj tím a podkopávať odvahu svojich rivalov," Draco vrhol pohľad plný nenávisti na chrabromilský stôl.
   Veľká sieň bola plná študentov, no Astrid by priam odprisahala, že aspoň tretina detí ešte spí.
   ,,Nie, to naozaj nie si," Odpovedala mu so zvláštnym hlasom, akoby bola myšlienkami v skutočnosti úplne inde. ,,Každopádne," Svoj pohľad opäť uprela na Draca, ,,mal by si krotiť svoje tyranské chúťky. Minimálne sa kroť predo mnou. Zveril mi do rúk tvoj život a je len na mne, či prejdeš týmto rokom bez ujmy na zdraví." 
   Draco na ňu vrhol zvláštny pohľad. Astrid v ňom zazrela hnev, možno dokonca štipku nenávisti a opovrhovania, no rozhodne tiež videla vzdor, ktorý sebou niesla Dracova osobnosť snáď celý jeho život. Čítala v ňom ako v otvorenej knihe a to ani nepoužila legilimenciu. 
   ,,Ideme," To bolo jediné, čo Draco povedal, aj keď to bolo smerované ku všetkým len nie k Astrid. Žena si len potichu vzdychla, vstala od stola spolu s Dracom a jeho partiou a pomalými krokmi sa tiahla kúsok za nimi. 
   Keďže Malfoyovie parta do tréningu chrabromilského metlobalového tímu nemala čo na práci, celé doobedie strávili v slizolinskej klubovni. Astrid nikdy nepochopila, čo Slizolinčania celé dni robia. Už za jej školských časov väčšina študentov tejto fakulty presedela v klubovni či v izbách a ostatný obyvatelia Rokfortu stihli zabudnúť, že nejaký Slizolin vôbec existuje a pri večeri boli z ich existencie náramne prekvapený. Aspoň to bol jej názor. A dnešok nebol iný. Výnimkou bolo, keď sa v klubovni zastavil duch fakulty Krvavý barón. Ihneď ako si Astrid všimol, hodil s ňou reč ako starý známy, čo vlastne oni dvaja boli. Zvyšok času však strávila na Dracovích stehnách v podobe líšky a nechala sa od neho obdarúvať jemnými pohladeniami. Dosť ju prekvapilo, že aj napriek podráždeniu, ktoré v ňom pri raňajkách Astrid vyvolala, on sám ju po jej premene v líšku vyzval, nech na ňom odpočíva. Možno sa potrebuje nejako odreagovať, usúdila, keď si všimla jeho zamyslený výraz. 
   ,,Astrid, zlez už zo mňa. Rád by som sa naobedoval." 
   A starý Draco je späť, v duchu sa zasmiala, no odmietla vstať. Svoj boj s mladým Malfoyom prehrala v momente, keď ju bez varovania zhodil so svojich nôh a ona len tak-tak dopadla na nohy. Vydala zo seba zvláštny štekavý zvuk, obtrela sa chlapcovi o nohy, preplietla sa mu pomedzi ne a s prútikom vo svojej drobnej líščej papuľke si to vykračovala do Veľkej siene. Pár dlhými krokmi ju dohnal, vzal jej prútik, ktorý si následne aj napriek jej vyčítavému pohľadu zastrčil za svoj opasok. 
   Po chvíli chôdze a mnohých vyčítavých pohľadoch, Draco povolil a vzal si líšku do náruče. Sám nechápal prečo jej trpí tieto veci, no Astrid vládla zvláštnou mocou, ktorá mnohých očarilola a nútila ich akceptovať každú jej činnosť. A mladý chlapec dobre vedel, čo mu tak motá hlavu. Boli to jej oči. Jej vlasy. Jej postoj. Nepoddajnosť, divokosť, ktoré sa odrážali v jej bledej tvári. Nikdy by sa nebol opovážil tvrdiť, že ho Astrid priťahuje. Bola predsa o toľko staršia! Mohla mu byť matkou. No predsa sa pre neho za ten krátky čas stala niekým, komu by odpustil aj vraždu jeho samotného. 
   Sieť myšlienok mu pretrhol prudký pohyb v jeho náruči, keď Astrid zoskočila na zem a vrátila sa do svojej ľudskej podoby.
   ,,Vrátiš mi prútik?" Natiahla k nemu ruku, akoby dopredu vedela, že jej prútik bez námietok vráti. Opak sa však stal pravdou. Draco nesúhlasne pokýval hlavou a keď sa nedočkal námietky, s víťazným úsmevom sa posadil za slizolinský stôl. 
   ,,Toto ešte oľutuješ, dráčik. Vieš, ja dokážem čarovať aj bez prútika," Pošepla mu do ucha, sotva sa posadila na lavičku vedľa neho.

   Boli na ihrisku snáď ešte skôr než metlobalový tím súperov. Astrid neskutočne rozzúrilo Dracovo správanie. Bola si istá, že sa tak správa len preto, že tu má tých svojich natvrdnutých poskokov. Keby mohla strelila by mu jednu výchovnú. 
   ,,Na čom to jazdíš, Weasley?" Zvolal Malfoy posmešne svojím typickým ťahavým tónom, na ktorý si Astrid za ten čas s ním už stihla zvyknúť. ,,Komu sa, prepána, chcelo začarovať lietacím kúzlom starý hnilý drúk?" 
   Crabbe, Goyle a Pansy sa rozrehotali a ručali od smiechu. Astrid sa zdalo, že to s Ronom ani nehlo, no keď nazrela do jeho hlavy, pocítila jeho zúrivosť až v končekoch svojich vlasov. Keď Angelina Johnsonová, kapitánka tímu, začala rozdávať pokyny, spustila svoj krik Pansy. 
   ,,Hej, Johnsonová, čo to máš za účes?" Vrieskala Pansy. ,,Vyzeráš, akoby ti z hlavy vyliezali červíky." 
   Za to ty vyzeráš ako princezná, však, ty malá acromantula! Avšak Angelina si len odhrnula vlasy z tváre a pokračovala. Harry sa otočil a letel na druhú stranu ihriska. Ron šiel k protiľahlým bránkam. Angelina zdvihla prehadzovačku a silno ju hodila jednému z Weasleyovských dvojčat, Astrid zdola nerozoznala, či je to Fred alebo George, avšak to by pravdepodobne nerozoznala ani zblízka. Dotyčný prehadzovačku prihral svojmu dvojčaťu, to Harrymu, Harry Ronovi a Ron ju pustil. Malfoyovie parta sa pod jeho vedením smiali a vrieskali ako zmyslov zbavený, až mala chuť každému do radu poriadnu vraziť. Ron sa vrhol za prehadzovačkou a našťastie ju včas chytil a aj keď si Astrid všimla, ako bol v tvári celý červený, bola na neho vcelku hrdá. 
   ,,Hej, Potter, čo robí tvoja jazva?" Zakričal Draco. ,,Nechceš si radšej ľahnúť? Už týždeň si nebol v nemocničnom krídle. To je tvoj osobný rekord, čo?" 
   Čím väčšmi si Draco získaval Astridine sympatie, tým rýchlejšie ich zase strácal pri každom jeho vystúpení podobnom dnešnému. Všimla si, že Ron zase pustil prehadzovačku a znovu sa po ňu rútil strmhlav k zemi. Ťažko sa dalo povedať, či bola červenejšia Ronova tvár, alebo prehadzovačka. Mladý Malfoy a ostatný Slizolinčania sa rehotali ako diví. Už im chcela niečo odvrknúť, no v tom uvidela ako sa prehadzovačka odrazila Katie od hlavy. Nakoniec teda zmĺkla a pokúšala sa sústrediť na tréning, aj keď dupanie a vrieskanie Malfoyovie party jej moc nepomáhalo. Keď však začali vyspevovať Chrabromilci babráci! Chrabromilci babráci! a smiali sa na tom, že Katie krváca z nosu, už sa neudržala a poriadne im vynadala, na čo aspoň mierne skrotli. Tréning skončil tým, že Fred s Georgom viedli Katie do nemocničného krídla. 
   ,,Nemyslíš si, že to bolo tak trochu pod tvoju úroveň, Draco? Na to, že si čistokrvný princ rodu Malfoyovcov sa správaš ako tá najviac nechutná spodina, aká zočila svetlo sveta," Vyčítala mu Astrid, sotva sa aspoň trochu vzdialili od jeho priateľov. ,,Myslím, že máš aj na viac, než len na hrubé a trápne urážanie svojich rivalov. Okrem toho na tom, že Katie začala krvácať z nosa nebolo, podľa mňa, nič vtipné."
   ,,Si tu od toho, aby si ma strážila, alebo od toho, aby si mi dávala kázne?" Oboril sa na ňu Malfoy. Takýmto opovrhujúcim tónom s ňou za celý čas ešte ani raz neprehovoril. Chvíľu na neho nemo hľadela, potom hrdo vystrčila bradu a z vrchu pozorovala mladého chlapca. 
   ,,Vráť mi prútik," Precedila pomedzi pevne zaťaté zuby. Draco o krok cúvol, neprestajne hľadiac do jej očí, zjavne odhodlaný vyhrať tento spor. ,,Nerozumel si snáď?" 
   ,,Prečo ho tak moc chceš naspäť?" Odpovedal jej otázkou a rovnako ako ona, tiež hrdo vystrčil bradu. 
   ,,Draco, nezahrávaj sa s mojou trpezlivosťou. Vráť-mi-môj-prútik," Každé slovo povedala pomaly a výrazne, akoby hovorila s primitívom, ktorý nerozumie jej reči. 
   ,,Nie," Odhodlane zatriasol svetlou hrivou. V tej chvíli však zistil, že si podpísal pri najlepšom rozsudok smrti, ak sa ho Astrid nerozhodne mučiť. Žena ho totiž prirazila ku stene jednej z rokforstkých chodieb a zodvihla ho do vzduchu. Bez toho, aby sa ho dotkla. Malfoyovie princovi veľmi rýchlo padla korunka. S vystrašeným pohľadom pozoroval Astrid ako si spoza jeho opasku vyťahuje svoj prútik a zastrkáva si ho za svoj vlastný opasok. 
   ,,Nauč sa, môj drahý, že mne sa odporovať nevyplatí," S úsmevom ho pomaly postavila na nohy a všetka tá nepríjemná neviditeľná sila, ktorá doteraz obopínala Dracovo telo, jednoducho zmizla, spolu s hnevom jeho ryšavej spoločníčky.