The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 12. - Nemocnica svätého Munga a Vianoce na Grimmauldovom námestí

   V jednu decembrovú noc ju zobudila profesorka McGonagallová. Oznámila jej, že Artura Weasleyho napadli a jeho deti spolu s Harrym poslali na Grimmauldovo námestie dvanásť. Bez zbytočných rečí jej mávnutím prútika zbalila veci, oznámila, že od teraz až do konca vianočných prázdnin bude na Grimmauldovom námestí a poslala ju za riaditeľom. Ten už mal pre ňu pripravené prenášadlo. 

   S rachotom dopadla na podlahu jednej z mnohých izieb sídla Blackovcov. Nechala kufor na mieste, kam sa premiestnila a po schodoch pomaly schádzala dole. Všade bolo neskutočné ticho. Desivé ticho.
   ,,Sirius?" Dostala zo seba tichým hlasom. Žiadna odpoveď, všade bolo ticho a tma. ,,Lumos."
   Jej prútik osvietil schody vedúce do drobnej chodbičky, na ktorej visel veľký čierny záves. Zišla ešte niekoľko schodov, po treťom vŕzganí zastala a čakala, čo sa stane. Chvíľu sa nič nedialo, dalo sa počuť len tiché odfukovanie portrétu Siriusovej matky ukrytej za ťažkým čiernym závesom. Onedlho nato sa ozvalo otváranie dverí a chodbičku zalialo svetlo, ktoré nepatrilo Astridiním čarom. Hneď na to sa vo svetle objavil tieň a po ňom aj osoba, ktorej patril. Muž sa obzrel po chodbe, mračil sa, až potom jeho pohľad spočinul na schodoch. Jeho oči smerovali od bosých nôh hore, po krátko zelenom župane zahaľujúcom postavu ženy až k jej tvári, jeho čierne oči hľadeli do jej zelených.
   ,,Astrid," Jeho hlas bol tichý a roztrasený. Spravil neistý krok ku schodom a ona rovnako neisto zišla o pár schodov nižšie. Keď sa Sirius neodhodlal ku ďalšiemu pohybu, pár rýchlymi krokmi prekonala vzdialenosť medzi nimi a z posledného schodu mu skočila okolo krku. Ani jeden z nich nechcel toho druhého pustiť. Sirius ju k sebe tisol tak silno, až sa Astrid na chvíľu bála, že ak svoj stisk zväčší, poláme jej všetky kosti. Trochu sa od seba odtiahli, hľadeli na seba, so záujmom si prezerali tvár toho druhého, akoby tam hľadali tých mladých ľudí, ktorými boli, keď sa naposledy videli. A znovu skončili pri očiach. Hľadeli do nich dlho, a predsa to možno bolo len niekoľko sekúnd. Sirius k nej sklonil hlavu, Astrid privrela oči, delil ich len malý kúsok, ktorý sa dal veľmi rýchlo prekonať.
   ,,Sirius? Kto prišiel?" Ozvalo sa od dverí. Sirius a Astrid od seba razom odskočili.
   ,,Och, ahoj, Fredie," Pozdravila chlapca stojaceho medzi dverami a opierajúceho sa o zárubňu. Bola rada za prítmie, ktoré tam panovalo, ukrývalo červeň jej tváre. ,,Ako... Ako je na tom otec?"
   ,,Žije."
   ,,To ma teší, naozaj teší," Pristúpila k Fredovi, opatrne mu položila ruku na rameno, otočila ho smerom do kuchyne a jemne ho tlačila ku stolu, aby sa posadil. ,,Váš otec je odvážny muž. Silný. Určite sa z toho dostane."
   ,,To je prístup! Správny prístup," Sirius sa posadil za stôl a na perách mu pohrával úsmev, ktorý po pár pohľadoch od Weasleyovcov zase zmizol. Chcel ešte niečo dodať, no Astrid ho ráznym pokrútením hlavy zarazila. Nemyslela si, že je teraz na mieste niečo vravieť a ako poznala Siriusa, a že ho poznala dosť dlho, povedal by niečo nadmieru nevhodné. To bola jedna z jeho zvláštnych schopností.

   Keď ráno dorazila Molly Weasleyová, všetky deti sa pobrali spať. Museli aj keby nechceli. Jej slovo bolo zákon a všetci, ktorí ju poznali, to vedeli.
   ,,Vy musíte byť pani Weasleyová. Som Astrid," Predstavila sa, keď všetky deti odišli do izieb.
   ,,Dumbledore nám o vás veľa rozprával," Pani Weasleyová jej s prívetivým úsmevom potriasla rukou.
   ,,Dúfam, že len v dobrom."
   ,,Samozrejme, drahá. Dumbledore mal na vás samú chválu. Aj keď," Na chvíľu sa odmlčala a hodila očkom na schody, ,,máte nešťastnú úlohu."
   Astrid prekvapilo, akú starosť si o ňu pani Weasleyová robí, aj keď sa vôbec nepoznali.
   ,,Pani Weasleyová-"
   ,,Prosím, hovorte mi Molly," Prerušila ju rázne.
   ,,Tak teda, Molly, verte mi, neexistuje nič, čo by som robila s väčšou nechuťou," Smutne sa na ňu usmiala. ,,Ale teraz to nerozoberajme. Čo keby sme si radšej išli všetci ľahnúť? Určite ste moc unavená, Molly."
   Chvíľu jej trvalo, kým Molly aj Siriusa presvedčila, aby si išli ľahnúť. Boli tvrdohlaví a zaťatí, no nakoniec bolo víťazstvo na jej strane. Ona sama spať nešla. Aj keď Siriusovi sľúbila, že o chvíľu aj ona pôjde spať, celý čas, čo ostatný spali ona strávila sedením za kuchynským stolom a premýšľaním. Pár krát sa pristihla, ako takmer zaspala, no to ju znovu nakoplo.