The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 18. - Tajomstvá mysľomise

   Študenti boli v posledných dňoch veľmi vyťažený. Skúšky VČÚ sa blížili a najstarších žiakov čakali MLOK-y.
   Astrid mučila Draca kopami kníh, ktoré ho nútila čítať a tlačila mu do hlavy ich obsah. Rada by mu dala trochu vydýchnuť, ale od VČÚ závisela jeho budúcnosť a bolo tu ešte priveľa vecí, ktoré Draco nevedel.
   ,,Dobre, zopakujme si pár tvorov. Tak mi teda povedz, ako rozoznáš knarla od ježka?"
   ,,Nepotrebuješ nejakú knihu?" Trochu sa zamračil, keď si uvedomil, že Astrid ho skúša z pamäti.
   ,,Och, nie, vôbec nie. Zo Starostlivosti o zázračné tvory som bola najlepšia zo Slizolinu," Povedala hrdo.
   ,,No, dobre... tak... knarly... Knarly sa dajú od ježkov rozoznať len... eh... no..." Uhladil sa vlasy a zhlboka sa nadýchol. ,,Knarly sa dajú od ježkov rozoznať len jedlom."
   ,,To znamená?" Nadvihla jedno obočie a premeriavala si Draca. ,,Ak to z teba takto pôjde aj na skúškach, rozhodne neprejdeš. Nestačí povedať len to, že sa dajú rozoznať jedlom. To je tak hlúpa veta, až mi je z nej do plaču."
   Draco očervenel a na chvíľu sa zahľadel do rohu miestnosti. Dlaňami si prešiel po tvári a vrátil svoj pohľad na Astrid.
   ,,Keď knarlom ponúknete jedlo, budú si myslieť, že je otrávené a tak ho neprijmú. Ježkovia naopak jedlo prijmú bez akéhokoľvek podozrenia."
   ,,Správne. Tak vidíš, že to ide," Povzbudivo sa na neho usmiala. ,,Teraz mi povedz niečo o stromostrážcoch. Nedával si moc pozor, keď vám o nich profesorka Grumplová hovorila."
   ,,Stromostrážci?" Privrel oči, akoby sa sústredil. Astrid si bola istá, že sa pokúša rozpamätať sa na nich.
   ,,Tu," Vzala spomedzi učebníc kus pergamenu a otočila ho k nemu. Bola na ňom pekná kresba stromostrážcu, nakreslil ho Draco počas hodiny. ,,Toto je stromostrážca."
   ,,Už si spomínam! Strážia prútikové stromy. Vyskytujú sa najmä na západe Nemecka a v niektorých škandinávskych lesoch. Telo má z kôry a vetvičiek s dvoma malými hnedými ligotavými očami," Lakťami sa opieral o svoje kolená, prsty mal prepletené a pozoroval svoje palce, ktoré okolo seba krúžili.
   ,,A čo mi povieš o ich potrave a správaniu?"
   ,,Myslím, že sa kŕmia hmyzom a-"
   ,,Myslíš alebo to vieš?"
   ,,Viem to. Kŕmia sa hmyzom. Sú plachí a mierumilovní, no ak je ohrozený prútikový strom, na ktorom žijú, tak sú schopný podriapať vinníkovi tvár. Dajú sa zlákať na larvy píloviek."
   ,,Veľmi dobre, Draco," Pochválila ho. ,,Nie si hlúpy. Si vlastne veľmi inteligentný a šikovný mladý muž. Len keby si sa viac snažil. A nebuď tak nervózny. Ak budeš počas skúšok takto rozladený, môže sa stať, že si nespomenieš na správne odpovede k otázkam či na niektoré zaklínadlá."
   ,,Dobre, máš pravdu," Prikývol a znovu si dlaňami pošúchal tvár. ,,Pokúsim sa upokojiť."
   ,,Tak, teraz mi povedz niečo o testraloch. To by si si mal pamätať z môjho vlastného výkladu."
   ,,Testraly sú tvory podobné koňom. Ich telo pokrýva len čierna koža, nemajú svaly a vďaka tomu im spod kože trčia všetky kosti. Majú tiež také veľké krídla ako netopiere. Spomínam si, ako ten hlúpy poloobor začal pred profesorkou Umbridgeovou mávať rukami," Pri tej spomienke sa nepekne zaškeril a vyslúžil si od Astrid uštipnutie do ramena. ,,Au! To bolo za čo?"
   ,,Nesmej sa Hagridovi. Vlastne sa nesmej nikomu," Zatriasla hlavou a Draca zaujal pohľad na jej kučery, ktoré skákali hore-dolu pri každom pohybe jej hlavy. ,,A teraz pokračuj, toto nie je všetko, čo som ti o testraloch vravela."
   ,,Kŕmia sa mäsom. Čo také si ešte vravela? Och, už si spomínam! Nevidel som ich. Vidia ich len tí, čo na vlastné oči niekoho videli umrieť. A vraj majú dobrý orientačný zmysel, no o tom skutočne pochybujem," Odfrkol si a uškrnul sa. Musel odvrátiť zrak, nedokázal vydržať Astridin vyčítavý pohľad.
   Prebodávala jeho hlavu pohoršeným pohľadom. Na Dracovi bolo priveľa vecí, priveľa chýb, ktoré nemala rada. Bol arogantný a neschopný pokory, bol drzí a nepoznal hranice, urážal ľudí, ktorých mala rada, pretvaroval sa a pred jeho priateľmi bol schopný povedať čokoľvek bez ohľadu na to, či to niekoho zraní alebo nie. Zároveň však boli veci, ktoré na ňom zbožňovala. Len jej bolo ľúto, že ich neukazuje svetu.
   Pomaly sa od neho odvrátila, vstala z postele a bez jediného slova odišla z izby. Mladý Malfoy na ňu prekvapene hľadel, no neodvážil sa povedať jediné slovo. Uvedomil si, že to s tými urážkami asi trochu prehnal. Vedel, že to nemá rada, no nikdy si od nej nenechal dohovoriť.
   Mávnutím prútika donútil všetky knihy vzlietnuť a poskladať sa na zemi vedľa postele. Učenia mal pre dnešok nad hlavu.