The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 21. - Tehotenstvo a dávno stratené dieťa

Krátko po incidente s Weasleyovcami sa Astrid od madam Pomfreyovej dozvedela, že je tehotná. Po škole sa to roznieslo rýchlo. Či chcela alebo nie, stala sa témou konverzácií mnohých študentov. Aj keby sa akokoľvek snažila, nezakryla by svoj stav. Bruško mala už viditeľne väčšie a okrem toho, Rokfort bol ako dedina, v ktorej sa hneď všetko vie. No cez hradby školy sa nič nedostalo ďalej. Študenti si o tom iba šuškali, učitelia sa nad tým nehodlali pozastaviť. Útek dvojčat aspoň trochu ťahal svoju pozornosť z nej na nich.
Dumbledorove zmiznutie jej všetko len sťažilo, rovnako ako únik Weasleyovie dvojčat. Nemala sa na koho obrátiť, nemal ju kto rozveseliť, i keď ju dosť bavili vtipy Zloducha. So šialeným smiechom lietal po škole, prevracal stoly, nechával vybuchovať tabule, zhadzoval sochy a vázy, dva razy zavrel pani Norrisovú do brnenia, rozbíjal lampy, zhasínal sviečky, žongloval s horiacimi fakľami nad hlavami študentov a rôzne iné lotroviny. Jej sa samozrejme vždy vyhýbal. Kedysi predsa vyvádzali spoločne. Ani Zloduch nebol tak veľký zloduch, aby zradil starú priateľku. A keďže bol Draco pod jej ochranou, duch sa vyhýbal aj jemu.
Túžila sa vrátiť do svojich študentských čias, kedy bol Fénixov rád pred ňou uzavretý a jedinou starosťou bol test z elixírov. Tak moc sa chcela pridať ku Zloduchovi.
,,Si v poriadku?" Z myšlienok ju vytrhol hlas jej zverenca. Zodvihla pohľad od pergamenu a pozrela sa na neho.
,,Odkedy ťa to zaujíma?" Nadvihla obočie a premerala si Dracovu tvár. Starosti o Astrid z bledej tváre razom vyprchali a nahradila ich urazenosť a možno štipka podráždenia. Nič jej však na to nepovedal, iba stočil pohľad späť ku Metlobalu v priebehu vekov a pretočil list knihy na ďalšiu stranu.
,,To, že si tehotná ti ešte nedáva právo byť na mňa takto nepríjemná," Po dlhej chvíli prerušil ticho vládnuce v knižnici. Očividne sa nad tým veľa zamýšľal, asi sa pokúšal sformulovať vetu tak, aby Astrid zbytočne nepodráždil.
,,Môj stav s tým nemá nič spoločné," Precedila pomedzi zaťaté zuby. Tým, že spomenul jej tehotenstvo ju iba zbytočne provokoval. ,,Ak by si sa správal inak, možno by som na teba bola milšia."
,,Neviem o čom hovoríš," Pokúšal sa zachovať chladnú hlavu, cítil však ako sa mu do tváre hrnie krv.
,,Hovoríš a správaš sa ku mne ako keby som bola handra. Ja nie som tvoja slúžka, Draco! Som ľudská bytosť, ktorá cíti. Zaslúžim si trochu úcty," Odvrátila sa od neho. Podoprela si hlavu dlaňou a pozorovala takmer prázdnu knižnicu. Stretla sa s niekoľkými zvedavými očami, no tie sa razom pozerali inam, keď si všimli jej pohľad. ,,Chvíľu si na mňa milý, inokedy to vyzerá, akoby si ma nenávidel. Nechcem tak veľa, Draco. Chcem len, aby si sa ku mne správal tak ako pred tým. Akoby sme boli priatelia, seberovní. Nie tak, ako sa správaš k Potterovie parte."
Mávnutím ruky poslala pergamen na jeho miesto. Vstala od stola, pozbierala pár kníh a rozišla sa preč z knižnice.
,,H-hej! Kam... Kam to ideš?" Draca jej náhly odchod tak zaskočil až sa z toho zakoktal. ,,Si moja ochrankyňa! Máš byť tu a chrániť ma. Vráť sa, Astrid. Ihneď!"
Posledné slová ju rozzúrili snáď ako ešte nič pred tým. Zvrtla sa na päte, s knihami pritisnutými k hrudi a s tvárou červenou od hnevu ho prepálila rozzúreným pohľadom.
,,Nie som pes, Draco Malfoy! Ak sa budeš takto správať ďalej, môžeš zabudnúť, že niekedy nejaká Astrid Shafiq existovala!" Bolo jej jedno, že je v knižnici. Zúrila a tak kričala bez ohľadu na to, kde sa nachádza. ,,A okrem toho," Dodala pokojnejším tónom, ,,si v Rokforte. Tu sa ti nič stať nemôže."
S týmito slovami sa otočila a vyšla z knižnice. Nechala za sebou Draca s ústami otvorenými dokorán a niekoľko prekvapených žiakov, ktorí sa prizerali tomuto výstupu. Bezcieľne kráčala vpred a zastala až ďaleko od knižnice v niektorej z chodieb. Oprela sa o chladnú stenu hradu, zavrela oči a unavene si povzdychla.
Nakoniec sama neverila, že je Draco v Rokforte v bezpečí.

Ten deň bol pre ňu deprimujúci ako žiadny iný. Večer sa mala dostaviť na stretnutie Fénixovho rádu.
Nebolo pochýb o tom, že niektorí študenti začínajú polemizovať o otcovi jej nenarodeného dieťaťa, a že po niekoľkých večeroch, kedy odišla v sprievode Severusa Snapea, je hlavným kandidátom na otcovstvo práve on. Už len z tej predstavy sa jej obracal žalúdok. A dnešok mal túto domnienku znovu potvrdiť, keďže na Grimmauldovo námestie číslo dvanásť mala prísť s ním, rovnako ako predtým.
K tomu všetkému sa pridával aj fakt, že skutočnému otcovi jej dieťaťa ešte neoznámila, že je tehotná. Sirius o tom nemal potuchy. Pokúšala sa oddialiť túto nepríjemnú povinnosť najviac ako to bolo možné. No prekvapovalo ju, ako slepý dokáže Black byť. Bola približne v treťom mesiaci, kedy jej bruško už nabralo na veľkosti a zaguľatilo sa, avšak Sirius Black si stále nič nevšimol. A ona za to ďakovala všetkým bohom, ktorých mená poznala.