The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 3. - Rokfort

   Prešľapovala z nohy na nohu. Snažila sa neuhýbať pohľadom a pozerať sa mu priamo do jeho červených diabolských očí.
   Bolo pre ňu ťažké vzdorovať mu, aj keď vedela, že je to pre dobrú vec. Pamätala si dobu, kedy nebol tak desivý. Kedy sa so strachom pozrela do jeho ľudských očí, kedy ju nežne hladil po vlasoch a ukrýval vo svojej mohutnej náruči, keď mala zlé sny, keď bola vystrašená. Si moja odvážna Nórska Líška, hovorieval jej. Lenže potom sa všetko zmenilo a stalo sa z neho toto. Lord Voldemort, Pán Zla, ktorý zničil všetko a všetkých, ktorí mali toľko odvahy, aby sa mu postavili. A nakoniec bol ochotný zabiť nevinné bezbranné dieťa kvôli vidine nekonečnej moci a nesmrteľnosti.
   Zhlboka sa nadýchla a zavrela oči. Toto bolo veľké rozhodnutie. A priveľké bremeno.
   ,,Vráť mi prútik."
   ,,Tvoja moc nie je uväznená v tvojom prútiku. Myslím, že ho nepotrebuješ."
   ,,Vráť mi môj prútik!" Čierne závesy na oknách vzplanuli. Toto bola sila, ktorou Astrid vládla. Nórska Líška bola mocná čarodejnica. Nepotrebovala prútik, aby mohla využívať mágiu. Avšak prútik jej moc znásoboval a zároveň spútaval, aby nebola tak prudká a voľná. Respektíve, aby pri menšej zmene Astridinej nálady samovoľne nevzbĺkli veci či nebodaj ľudia v jej okolí.
   ,,Astrid, drahá, upokoj sa. Dostaneš svoj prútik naspäť. Ale musíš mi prisahať, že ho nepoužiješ proti mne. Nechcem ťa zabiť. Nie teraz."
   ,,Fajn. Len mi ho už vráť," Zavrčala na neho. Keď v dlani zvierala svoj prútik, bez jediného zaváhania sa premiestnila.
   ,,Uvidíme ako moc ti záleží na tvojich priateľoch, drahá Astrid. Dúfam, že málo."

   Premiestnila sa priamo pred bránu Rokfortu. Brána bola, ako vždy, zamknutá. A na pozemok školy sa, bohužiaľ, premiestniť nedalo.
   ,,Asi som najprv mala poslať sovu. Tak to vyriešime inak," Spoza opasku vytiahla prútik. ,,Accio metla!"
   Nečakala pridlho. Za chvíľu ponad bránu preletela metla a zastavila tesne pred ňou. Astrid nasadla na metlu a ako skúsená letkyňa a bývalý slizolinský stíhač presvišťala ponad rokfortské pozemky ako blesk. Onedlho stála v Dumbledorovej riaditeľni. Starý muž hľadel niekam do neznáma, akoby si nevšimol prítomnosť mladej ženy. Opak bol pravdou. Riaditeľ si bol veľmi dobre vedomí prítomnosti Nórskej Líšky, sotva sa premiestnila pred bránu.
   ,,Albus Percival Wulfrick Brian Dumbledore. Už je to nejaká doba, čo sme sa naposledy videli," Úctivo sa uklonila.
   ,,Astrid Olivia Shafiq, posledná z rodu Shafiq. Naposledy som ťa videl ako žiačku našej školy. Viem však, že si sa videla s Potterovcami niekoľko dní pred ich smrťou," Dumbledore venoval Astrid jeden zo svojich ustaraných pohľadov.
   ,,Varovala som ich. Chcela som, aby odišli. Keby ma vtedy poslúchli, dnes by ešte žili. Nie som tu však preto, aby som spomínala na tragickú smrť mojich priateľov," Podišla k písaciemu stolu riaditeľa Rokfortu a rukami sa o neho oprela. ,,Schyľuje sa k ďalšej vojne, profesor. Som si takmer na sto percent istá, že tento svet znovu zahalí temnota. Voldemort ma sem poslal ako ochranu pre mladého Malfoya. Neviem, čo s ním zamýšľa, ale musím vás varovať. Profesor, dávajte si pozor. Musíte chrániť ako seba tak aj Pottera. Ak Harry zomrie, nebude tu už nikto, kto by Toma zastavil. Nedokážete to ani vy, ani ja."
   ,,Musím sa od Harryho držať ďalej, Astrid. Pre jeho ochranu. Bude to tak lepšie. Len dúfam, že ho tým viac neohrozím," Na Dumbledorovej tvári sa dali rozoznať starosti, ktoré mal. Ničili ho rovnako ako to pomaly robil jeho vek. A prsteň, ktorý tak veľmi chránil.
   ,,Už ste ho zničili?"
   ,,Kiežby, drahá. Je to trochu zložitejšie. Naviac, viem o mieste, kde by sa mohol nachádzať ďalší horcrux."
   ,,Slizolinov medailón," Nahla hlavu trochu na bok. ,,Neviem, či máte pravde. Myslíte, že je tam? I keď kam inam by ho predsa Voldemort ukryl? Je to nebezpečné miesto, Dumbledore."
   ,,Kedy sa odnaučíš čítať myšlienky druhých? Toľko krát ťa to priviedlo do problémov. I keď, teraz by sa nám to mohlo hodiť. Toto sú temné časy, Astrid. A ja neviem, koľko času mi ostáva."
   ,,Kiežby to bolo tak ľahké, pane. Voldemort si predo mnou myšlienky ukrýva. Mnoho krát som sa pokúšala dostať do jeho hlavy, ale vždy to otočil proti mne. Pane, potrebujem ho presvedčiť o tom, že má moju vernosť. Nesmiem dovoliť, aby ublížil ďalším mojim priateľom. Len chcem, aby ste mi dovolili ostať tu. Postačí mi aj deka a kúsok zeme, na ktorej sa môžem vyspať. To je jediné, o čo vás žiadam. A o dovolenie účastniť sa hodín a mimoškolských aktivít, ktoré bude Draco Malfoy navštevovať počas tohto školského roku."
   ,,V preklade, musíš mu byť neustále v pätách. Kto vie, čo lord Voldemort s mladým Malfoyom plánuje," Dumbledore sa znovu zahľadel niekam do diaľky. Astrid vedela, že nad niečím premýšľa. Preto nepovedala jediné slovo, aby neprerušila chod jeho myšlienok. Dumbledore bol múdry muž a mocný čarodej. V ľuďoch budil rešpekt, i keď bol veľmi láskavý. Trochu ustúpila, keď Dumbledore prechádzal okolo nej k mysľomise.
   ,,Pane-"
   ,,V poriadku. Môžeš tu ostať. Ale varujem ťa. Neviem ako dlho ešte budem riaditeľom tejto školy. Minister mágie pochybuje o mojom zdravom rozume a o kompetencii mňa i profesorov. Poslal sem istú ženu. Dolores Umbridgeovú. Momentálne vyučuje Obranu proti čiernej mágii, ale som si istý, že onedlho zaujme moje miesto. Radím ti, aby si sa jej vyhýbala, najviac ako to bude možné," Obrátil sa k Astrid a na vážnej tvári sa objavil chabý úsmev. ,,Ako by sa ti páčilo, keby si bola ubytovaná medzi Slizolinčanmi?"
   ,,Práve som bola prepustená z jednej kobky, mám sa vrátiť do ďalšej?" S pobaveným úsmevom nadvihla obočie. ,,Tak dobre. Aspoň si trochu pripomeniem svoje staré časy na Rokfrote. Okrem toho, budem o to bližšie k Dracovi. Dúfam, že to tomu decku bude poriadne liezť na nervy, je totiž dosť otravný, čo som si stihla všimnúť."
   Dumbledore na to nič viac nepovedal. Astrid od neho ani nič iné nečakala. Vedela, že Dumbledore hovorí, keď je to potrebné a mlčí, keď hovoriť netreba. S tým ona vždy mala trochu problém, vďaka svojim prerezaným ústam. Avšak tento krát bez ďalších zbytočných rečí odišla.
   ,,Vitaj doma, Astrid," Pošepla, keď vošla do svojej dočasnej izby.