The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 2. - Buď, alebo

   S prútikom priloženým na Astridin zátylok, Lucius zaklopal na mohutné drevené dvere a čakal na vyzvanie. Keď sa zvnútra ozvalo povolenie k vstupu, postrčil Astrid dopredu a otvoril dvere.

   ,,Lucius, myslím, že môžeš svoj prútik zložiť," Voldemort stál pri okne a hľadel von, na honosnú záhradu, ktorá bola ozdobou tohto bohom zabudnutého sídla.

   ,,Ale môj Pane, čo ak-"

   ,,Naozaj mu chceš odporovať, Luci?" Astrid nadvihla obočie a prudko sa k blondínovi otočila. Ten sebou prekvapením trhol a o krok ustúpil.

   ,,Nehovor mi Luci," Zložil prútik a hrdo zodvihol bradu.

   ,,Dobre, Luci," Astrid sa zachechtala, potom svoju pozornosť presmerovala na Voldemorta.

   ,,Nechaj nás osamote, Lucius."

   Blondín švihol dlhými vlasmi, otočil sa na päte a so slovami ''Áno Pane'' opustil miestnosť.

   ,,Počula som, že máš pre mňa ponuku, ktorá sa neodmieta," Pristúpila k písaciemu stolu z tmavého dreva, prešla po ňom bruškami prstov a následne sa posadila na jeho kraj.

   ,,No tak, Astrid. Učil som ťa predsa nejakému chovaniu," Pán Zla sa pomaly otočil k žene, ruky si spojil za chrbtom a prikročil bližšie k nej.

   ,,Drahý, učil si ma mnohým veciam. Slušné chovanie do zoznamu tých vecí, bohužiaľ, nepatrí," Aj napriek tomuto argumentu zliezla zo stolu a posadila sa na stoličku.

   ,,Moja krásna Astrid," Postavil sa za ňu a chladnými prstami ju pohladil po tvári. ,,Bola si jediná, ktorej som akceptoval vzdor, ktorej som akceptoval tie hlúpe nápady. Asi som spravil chybu. Mal som byť na teba prísnejší. Ale keď ty si bola mojou jedinou pýchou! Mojou jedinou dcérou."

   Obišiel ju a posadil sa do kresla oproti nej.

   ,,Nikdy som nebola tvoja skutočná dcéra," Namietla Astrid a aby utvrdila svoj argument, pokrútila hlavou. Ako dieťa ho nazývala otcom. Toho svojho nikdy nepoznala. A keď si ju Pán Zla vzal pod svoje ochranné krídla, nemala dôvod nebyť mu oddanou dcérou. Avšak čím staršia bola, tým väčšmi si bola istá, že to bola hlúposť.

   ,,Pravdaže si bola. Otec nie je ten, kto splodí ale ten, kto vychová."

   ,,To isté môžeš povedať aj o šteňati," Odfrkla si. Pohľad presunula k oknu. Zodvihla sa zo stoličky a pristúpila k nemu bližšie. Položila dlaň na sklo a skrz svoj odraz hľadela na záhradu, uprostred ktorej sa týčil mohutný strom. A na ňom hojdačka. Pár lán visiacich z konára a na nich pripevnený kus dreva. V jej detských časoch to bol celý jej svet. ,,Tak už mi povedz tú tvoju úžasnú ponuku, starký. Začínam sa totiž nudiť. Asi sa vrátim do tej kobky, bola tam väčšia sranda."

    ,,Vieš, mám pre teba istú prácu. Myslím, že tvoj súhlas je irelevantný, ale ako dobrý otec sa ťa najprv opýtam," Začal Voldemort pomaly, akoby sa bál, že každé jeho slovo len urýchľuje tikanie časovanej bomby v Astridinom vnútri. ,,Chcem aby si sa infiltrovala do vnútra Fénixovho rádu. Zo svojich zdrojov viem, že ho obnovili a pribudli nový členovia."

   ,,Takže Ufňukanec slúži ako oddaný pes. On ti nestačí?" Na tvári sa jej objavil úškrn.

   ,,Ufňukanec? Tým myslíš Severusa?" Voldemort nebol prekvapený, aspoň sa tak netváril. Lenže bolo len pár emócií, ktoré ešte dokázal ukázať svetu, a prekvapenie medzi ne nepatrilo.

   ,,Tak sme ho s priateľmi volali počas študentských rokov," Vysvetlila jednoducho, akoby to bola samozrejmosť. Len ona si mohla dovoliť hovoriť s Voldemortom ako s najväčším hlupákom. Nikto nikdy nechápal prečo jej Pán odpúšťal toľko vecí. Ako dieťa mu skákala po hlave, rečnícky povedané. A on sa nad tým ani raz nepozastavil. Odpustil jej každý vzdor. Iní by za to boli dávno mŕtvi. Nektorí sa nazdávali, že vo Voldemortovi možno ostal kúsok citu. Ale všetci títo ľudia už dávno prišli o život.

   ,,Severus je dlhé roky mojim verným služobníkom. Avšak to nemení nič na tom, že by som potreboval ešte jedného špeha. Mám totiž mierne podozrenie, že Severus hraje na dve strany," Voldemortov pohľad sa na pár sekúnd premiestnil ku dverám, akoby čakal, že sa každú chvíľu otvoria a za nimi bude stáť spomínaný smrťožrút.

   ,,Čo máš v pláne s Dracom?"

   ,,Prečo ťa zaujíma, čo spravím s mladým Malfoyom? Aby si to mohla prezradiť svojim drahým priateľom z rádu?" Voldemort vstal z kresla a pristúpil k nej. Stál za jej chrbtom a rovnako ako ona, aj on hľadel skrz svoj odraz na záhradu.

   ,,A čo mi zabráni prezradiť im tvoje plány, keď sa, ako ty hovoríš, infiltrujem medzi nich?"

   ,,Zabráni ti v tom pár okolností. Napríklad, že ak ma podrazíš, mávnutím ruky zahubím ako tvoju matku tak aj tvojich najdrahších priateľov."

   ,,To spravíš aj bez toho. Moja matka toto všetko možno prežije, lenže Fénixov rád také šťastie nikdy mať nebude. Aspoň ma neklam, Voldemort. Klamstiev som sa od teba už napočúvala dosť."

   ,,Vieš, že si veľmi podobná Harryho matke? Tej bláznivej humusáčke, ktorá sa hodila medzi mňa a to dieťa, keď som ho chcel zniesť zo sveta."

   ,,Veľmi dobre viem, kto bola Harryho matka. A so všetkým rešpektom, ktorý k tebe ešte chovám, a že ho je sakra málo, ťa prosím, aby si o Lily predo mnou takto nerozprával."

   ,,Bola ti drahá?"

   ,,Bola mojou priateľkou. Rovnako ako všetci z Fénixovho rádu. Preboha, Tom! Akoby si mi už teraz dosť neubližoval, neotváraj staré rany."

   ,,Nechcem po tebe len to, aby si sa dostala medzi členov Fénixovho rádu. To je jednoduchá úloha a ako si sama povedala, mám tam Severusa. Chcem tiež, aby si sa postarala o mladého Malfoya."

   ,,Nič mi nebráni v tom, aby som ti teraz utiekla a všetko oznámila Dumbledorovi, či Ministerstvu."

   ,,Ministerstvo by ti aj tak neuverilo. Minister mágie má zo mňa tak veľký strach, že sám popiera môj možný návrat. A bránia ti v tom dvaja ľudia, drahá Astrid."

   Otočila sa k nemu a uprela na neho spýtavý pohľad. Nedokázala si vybaviť žiadnych dvoch ľudí, ktorí by jej v tom mohli brániť. Dokonca ani jej matka pre ňu neznamenala tak veľa. Ale to bolo možno tým, že od nej Astrid bola v detstve odtrhnutá a tak nemala veľa času naviazať s ňou tak silné puto.

   ,,Sirius Black a Remus Lupin."

   ,,Vždy som mala pre Blacka slabosť. Lenže nie pre toho staršieho. Blacka, ktorého som kedy milovala, mi vzala Bellatrix. Sirius pre mňa nie je tak dôležitý. A Remus tak isto."

   Klamárka. Vedel, že je klamárka. Ani istota v jej hlase, ani odhodlaný pohľad či vzdor v jej tvári ho nedokázali presvedčiť o pravdivosti jej slov.

   ,,Buď splníš môj rozkaz, alebo tvoji najdrahší prídu o život. Smrťožrúti čakajú len na môj pokyn. Vyberaj rýchlo, drahá Astrid. Čas beží."