The Girl Who Fought [HP|FF]

Kapitola 23. - List pre pána Blacka

   Finálový zápas metlobalovej sezóny - Chrabromil proti Bystrohlavu - sa mal hrať v posledný májový víkend. Hoci Bifľomor tesne porazil Slizolin, Chrabromil sa neodvážil dúfať vo víťazstvo najmä pre Ronovu hroznú štatistiku pustených gólov.
   V deň slizolinskej prehry Astrid celý čas musela počúvať Dracove náreky. Cítil sa tak ublížený a nikto okrem nej nebol ochotný počúvať ho.
   Posledný májový víkend prišiel ako na koni. Bystrohlav bol pripravený rozmetať Chrabromil a Chrabromil sa psychicky pripravoval na spomínané rozmetanie. Partička Slizolinčanov na čele s Dracom a Pansy Parkinsonovou zrovna míňal Lunu Lovegoodovú, na ktorej hlave sedelo niečo, čo vyzeralo ako živý orol mávajúci krídlami. Slizolinčania si s chechtaním začali klepať po čelách. Draco si za to vyslúžil lakťom do rebier od Astrid.
   Bol pekný jasný deň ako vyšitý pre finálny zápas. Astrid a celý Chrabromil sa modlili, aby to Ron zvládol a nedal Slizolinčanom dôvod na ďalší zborový spev Weasley je náš kráľ. Bez komentáru Leeho Jordana by zápas nebol ono, Astrid si ho naozaj užívala. Sotva zápas začal, Bystrohlav skóroval vďaka Daviesovi. Ako sa dalo čakať, Slizolin sa pustil do vyspevovania. Nemohla sa na to pozerať. No zápas sa prekvapivo obrátil proti Bystrohlavu. Nešťastný povzdych Slizolinčanov donútil Astrid zdvihnúť hlavu. Ron chytil Bradleyho strelu. A potom zachránil ďalšiu obruč. A všetko to zaklincovalo, keď Ginny chytila zlatú strelu. Čcho Čchangová plakala od hnevu! Astrid kričala od šťastia. Ignorovala pohoršené pohľady hadej fakulty, títo úbožiaci ju nijako nezaujímali. Zbehla z tribúny a pridala sa k chrabromilskému spevu. 

Weasley je náš kráľ,
Weasley je náš kráľ,
gól mu nik nedal,
Weasley je náš kráľ! 

Weasley chytí každý gól,
k poháru nás doviedol!
Chrabromil ti ďakuje! 
Weasley je náš kráľ! 

Weasley je náš kráľ, 
Weasley je náš kráľ,
všetky lopty pochytal, 
Weasley je náš kráľ!

   Rada by Ronovi zagratulovala, no Dracova ruka ju zastavila. Odtiahol ju od Chrabromilčanov a dal jej dlhé kázanie o tom, že by sa z ich výhry nemala radovať. No Astrid, od prírody tvrdohlavá a mierne flegmatická, prešla jeho kázanie mávnutím ruky.
   ,,Poďme dnu. Bolia ma nohy, chcem si sadnúť," Poškrabala sa na zátylku a zamierila späť k hradu. Draco si len povzdychol a poslušne za ňou cupital.
   Prešli už tri mesiace odkedy madam Pomfreyová oznámila Astrid, že je tehotná. Bruško už mala väčšie a zaguľatené. O to viac pozornosti a starostlivosti sa dočkala od Draca. Div, že ju nenosil na rukách. Pomaly jej ani nedovolil, aby čarovala. A keby Astrid ešte chodila na stretnutia smrťožrútov alebo porady Fénixovho rádu, ani tam by ju nepúšťal. A ju to tešilo. Nikdy predtým k nej nebol tak milý. Bol krotký a poslúchal ju, dokonca viacmenej nechal Harryho a jeho priateľov na pokoji, pokúšal sa im vyhýbať. Život sa jej razom zdal byť jednoduchý. Lenže to by na jej pleciach nemohli byť osudy mnohých ľudí. A medzi nimi aj ten Dracov.
   Zaujímalo ju, čo má Voldemort v pláne s mladým Malfoyom. Chcela vedieť, prečo bol pre Pána Zla tak dôležitý, že z nej spravil jeho osobnú ochranku. Rovnako ju však ťažila skutočnosť, že otec jej dieťaťa netuší o jeho existencii.

   Sedela v spoločenskej miestnosti. Na jej pleci sedela plamienka driemavá a nakúkala do pergamenu, na ktorý Astrid brkom škrabala dlhú správu. Na zemi vedľa nej už ležalo veľa pokrčených kusov pergamenu a aj na tomto bolo niekoľko preškrtaných viet. Frustrovanie si povzdychla, pokrčila pergamen a hodila na kopu pri kresle. 
   ,,Povedz mi, Yashicca, čo mu mám napísať? Poraď mi," Pohladila sovu po hlave a uprela na ňu zúfalý pohľad. Snažila sa nájsť tie správne slová. Slová, ktorými by mohla Siriusovi všetko vysvetliť. Bolo to tak ťažké. Príliš ťažké. Malo to snáď rovnakú váhu ako bremeno, ktoré ona aj celý Fénixov rád niesli na pleciach. Vzala do ruky nový kus pergamenu, posledný. Dôkladne si premyslela ako chce začať, až potom začala písať.