Poznáme sa? Ja teba áno...

22.časť

Odtiahli sme sa keď nám došiel kyslík. Ustúpil odo mňa a usmial sa. O čo mu ide?

"Prosím o pozornosť! Haló chcem niečo povedať!" Chápete ?! Oni stíchli! Všetci stíchli a upreli pozornosť na Mareka. Marek sa pozrel na mňa a daroval mi povzbudivý úsmev. Čo sa deje ?! Chytil mi ruky a kľakol si na koleno. Jebe mu?!

"Tereza, zamiloval som sa do teba už pri prvej správe. Urobíš ma najšťastnejším mužom v okolí a budeš so mnou chodiť?"

"Bože Marek, ty si úplný debil, vieš to? Skoro som dostala infarkt." Chytila som sa za srdce a zasmiala sa. Vlastne všetci sa smiali. Ale nie tak ako výsmech ale tak úprimne zo srdca.

"To znamená áno?" Nadvihol jedno obočie. Ako to všetci vedia? To som jediná, ktorá nevie zdvihnúť len jedno obočie?!

"Áno ty narcis." Postavil sa konečne a pobozkal ma. Medzi tým som si všimla naštvaného Seba ako vychádzal von z miestnosti. Očkom som zamierila a Samovi a ten iba krútil hlavou na znak nesúhlasu s mojim rozhodnutím. O čo im ide?

"Ospravedlň ma na chvíľu." Povedala som Marekovi a on prikývol. Vyšla som vonká z miestnosti a zamierila k vchodovým dverám.

"Boha ja som chuj! Sa na to môžem vysrať!" Počula som kričať Seba. Bol niekde vedľa na nejakom detskom ihrisku, ktoré už asi pekne dlho nik nenavštívil.

"Sebo! Čo ti je?!" Kričala som naň.

"Pff, čo mi je? Ako sa to ešte môžeš pýtať?! Iba si ma nechutne využila aby si mohla byť s tým buzerantom!..." ukazoval na mňa palcom "vieš myslel som si že ma máš aspoň trošku rada, že sa ti aspoň trošku páčim ale ty si iba obyčajná kurva! A práve do takej kurvy som sa musel zamilovať." Všetko mi vykričal iba tú poslednú vetu si zamrmlal. Daroval mi pohľad plný nenávisti a odišiel niekam preč. Ja som tam celý čas stála ako prikovaná so slzami ale nič som nehovorila, zaslúžila som si to. Nenávidím sa.

Už som dnuká nešla otočila som sa a išla som domov. Nepotrebujem všetkým vysvetľovať prečo som plakala. Vlastne stále plačem. A tak skoro ani neprestanem.....