Poznáme sa? Ja teba áno...

30.časť

Našťastie párty prebehla úplne v pohode. Nič zaujímavé sa neprihodilo ale aspoň som sa zabavila a hlavne odreagovala. Párty bola síce fajn, ani na druhý deň som nemala moc veľkú opicu iba ma trochu bolela hlava. Ale bol tu iný problém. Mala som mobil pri sebe ale nebola som na ňom ani raz. A keď som prišla domov išla som hneď spať. Ale dneská ráno, vlastne na obed keďže som si pospinkala trošku, som si našla 15 zmeškaných hovorov od Mareka. A o správach ani nehovorím!

"Ahoj miláčik, nezajdeme dnes niekam :3 ?"

"Láska, je mi jasné že zas spíš ale mohla by si prosím vstať?"

"Je 9 hodín netvrť mi že spíš tak dlho!"

"Tereza vážne sa ho teba bojím, kde do pekla si ?!"

"Okey idem k tebe domov."

"Ako vážne ?! Nie si doma ?! To sa ako rozchádzame alebo čo ?!"

"To si až taká trápna že mi nevieš proste aspoň napísať že je koniec ?!"

"Fajn tak ti to napíšem ja. JE KONIEC!!!"

Chápete ho? Je normálny?! Jeden večer mu neodpíšem a už sa so mnou rozchádza?!  Mala by som plakať  ale zo mňa doslova srší zlosť. Mám chuť vraždiť! To sa nemôžem ani jeden večer baviť bez neho?! Myslím že ho zabijem keď ho uvidím! ZA-BI-JEM!!!

Celý deň mu píšem že som iba nemala pri sebe von mobil a že ho milujem a hlavne že sa s ním rozísť nechcem ale neodpisuje mi. Som zúfalá.

"G-ga-gabriela?" A rozpakala som sa v telefóne keď som jej zavolala.

"Tereza preboha, čo sa stalo?!" Spýtala sa ma s obavami v hlase.

"On sa so mnou rozišiel." Zašpekala som a stále som plakala.

"Čože urobil?!" Doslova skríkla. Asi mi praskol ušný bubienok.

"Vieš ja som včera nepozerala na mobil a mala som od neho 15 zmeškaných hovorov a niekoľko správ. A najprv bol ku mne milý ale ako som mu neodpisovala tak bol čoraz hnusnejší a v poslednej správe sa so mnou ro-ro-rozišiel." Až teraz som si vlastne uvedomila čo sa stalo. Bolo mi hrozne.

"No to je ale kokot!" Veľmi ma prekvapilo že použila vulgarizmus. Gabriela nikdy nenadáva. Iba tak debil, krava, do riti, poser sa a tak jemnejšie.

"No nič Terezka moja. Pekne idem za tebou a ideme do baru sa odreagovať a zabudneš naňho."

"No dobre. Čakám ťa. Ahoj zatiaľ." Usmiala som sa do mobilu aj keď viem že ma nemohla vidieť.

"Ahoj."

***

"Bože žena, vyzeráš perfektne!" Povedala mi Gabriela s nadšením keď ma dopripravila.

Obliekla mi krásne bordové šaty bez ramienok. Vlasy mi nechala rozpustené a natočila ich. Ona si obliekla tie isté šaty ako ja ale v čiernej farbe. Vlasy si vypla do drdolu. Musela som uznať, vyzerali sme krásne.

"Počuj poďme do toho baru na námestí. Dnes tam bude veľa ľudí." Súhlasila som, predsa ten bar mám fakt rada.

DJ bol skvelý. Hral skvelé remixy. Síce som názvy rôznych pesníčiek nepoznala, ale páčili sa mi.

S Gabrielou sme tancovali sami. Chápala že teraz na pánsku spoločnosť fakt nemám náladu.

"Poďme k baru si hrknúť do jedného." Kývla hlavou smerokm k baru. Ja som prikívla.

Prehrnuli sme sa ľudmi a sadli si na barové stoličky. Gabriela objedlana 2x vodku s džúsom. Predsa nám po včerajšku nebolo najlepšie tak sme nechceli preháňať. Sedeli sme otočené k parketu, popíjali vodku s džúsom a sledovali ľudí ako sa zabávajú.

"Neni hento ...." Chcela dopovedať ale namiesto toho len ukázala palcom na nejakú osobu. Ja som sa snažila vyhľadať miesto, na ktoré ukazuje. Trošku mi to trvalo kým sa moje reflexy dali dokopy. Ale nakoniec som tú osobu našla. Marek. Začala som sa celá triasť že čo mu poviem keď sem príde ale on zastal položil ruky na boky nejakej blondýni. Dlho sa spolu vlnili a nakoniec sa otočila a dosť dlho a hlavne vášnivo sa bozkávali. Gabriele som povedala že potrebujem byť chvíľu sama a išla som von pred bar so slzami v očiach.

Sadla som si von na múrik a plakala. Bola mi dosť zima lebo som si dnuká zabudla bundu. Plakala som hojnú chvíľu keď  v tom som ucítila bundu na svojich pleciach. Trošku som sa zľahka lebo som to nečakala ale potom som ucítila pánsku vôňu. Otočila som sa a bola tam osoba, ktorú som vôbec nečakala.

"Sebastián." Povedala som namiesto pozdravu.

"Terazka? Čo sa ti stalo? " Spýtaj sa so záujmom a obavou v hlase. Sadol si vedľa mňa a položil si ruky na moje plecia.

"Nič len Marek sa so mnou rozišiel. Aj keď je to z časti asi moja vina. Bože čo trepem! To neni moja vina to je jeho vina ja za to nomôžem! Jeden večer som mu neodpisovala lebo som bola zaneprázdnená, vlastne to bol včerajší večer, a on sa potom v správach so mnou rozišiel. A ešte k tomu sa teraz v bare oblizoval s inou." Už som neplakala už zo mňa doslova sršala zlosť.

"Hmmm tak predsa karma  existuje." Usmial sa Sebo.

"Terezka veď presne to isté si ty mne urobila pred nedávnom." Bože on má pravdu! Ja som ale krava! Veď Sebo tu bol vždy pre mňa a ja som sa na neho vykašlala kvôli takému debilovi!!!

Neviem prečo ale mala som strašné nutkanie Seba pobozkať.

A tak som aj urobila, a on spolupracoval .......

***

No ľudia moji toto je posledná časť. Možno bude ešte epilóg ale o tom pochybujem. Vďaka za podporu moc si toho vážim :3. Ask-nebude. Pokračovanie ASI nebude, ale nikdy nehovor nikdy... Ak ste si všimli tak som tie mená opravila takže nakoniec to nebolo až moc práce. Každopádne ak by ste mali záujem o pokračovanie tak to by bolo o ich stredoškolskom živote. Ale teraz sa chcem naplno venovať môjmu príbehu, ktorý najdete na mojom profile ;) . Ešte raz veľká VĎAKA :3