Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť tretia

On iba nesúhlasne kývol hlavou a ja som si obliekla bundu a šla ju hľadať. Keď som vybehla von z baru, nikde naokolo nebola. Vytočila som jej číslo, ale vôbec mi nezdvíhala. Bola som taká vystresovaná a dezorientovaná, že som nevedela, čo mám ako prvé urobiť. Sadla som si na obrubník a čakala som, že mi napadne nejaký plán, ktorý by mi mohol Danielu nejako pričarovať späť. Moje myšlienky sa pohybovali v úpetí tých najhorších. Snažila som sa nemyslieť na to, že by sa jej mohlo niečo stať. Zaborila som si ruky do vlasov. Cítila som, ako mi stiekla jedna slza po líci. Kvapla na bundu a dalej išla až do neznáma. Po prvej slze sa spustila druhá, tretia, štvrtá až kým som nezačala úplne plakať. Potom ma niekto neznámy poklepkal po pleci.

"Prečo plačeš?" spýtal sa. Ten hlas mi bol ku*va známy! Reflexne som sa rýchlo otočila, až sa mi vlasy prehodili na druhú stranu. Zafúkal silno vietor a vlasy sa mi opäť vymkli kontrole. Vietor nie a nie ustáť. Pozrela som sa mu do očí a okamžite som vedela, kto to je. Pozeral sa na mňa s takým súcitom, ktorý som ešte u nikoho nevidela. Stiekla mi posledná slza po líci a on si prisadol.

"Stalo sa niečo?"opäť bol zvedavý.

"Áno, stalo." odpovedala som mu.

"A čo?" stále sa vypitoval.

"Stratila sa Daniela." povedala som a pri slove Daniela mi zase stieklo pár sĺz, ale vedela som ovládnuť svoje city.

"No, ja neviem kto je Daniela. To je tvoja kamarátka?" spýtal sa.

"Áno." odpovedala som, ale už viacej som nedokázala a začala som plakať. Absolútne som nechápala, prečo sa pred ním chovám ako totálna krava.

Prisunul sa bližšie. Obkusoval si peru. Videla som to. Cítila som jeho stehno blízko toho môjho. Mala som chuť skočiť po ňom, ale stále som sa ovládala. Ľavú ruku si položil na stehno a tou pravou ma chytil okolo pásu. Nemala som čas na vyvádzanie, že čo to robí. Rozplakala som sa ešte viac a oprela som si o jeho bundu hlavu. Cítila som jeho prekliate sexy teplo, ktoré ma upokojovalo. Niekedy ma vedela poriadne upokojiť čokoláda alebo iba objatie od Danieli, ale toto bolo niečo úplne iné. Zamilovala som sa.

"To bude dobré." utišoval ma.

Ja som iba stále nariekala. Potom som sa trochu upokojila, utrela si oči a rozhliadla sa naokolo.

"Musím ju ísť hľadať." povedala som. Najprv som bola rozhodnutá, že sa z jeho poloobjatia vysuniem, ale on ma stále držal pravou rukou za pás a cítila som ako ma pevne drží. Mala som v sebe takú zmes citov. Zamilovanosť, beznádej a žiaľ za Danielou. Keď zrazu ma pustil, ale ľavou rukou ma ešte pred tým ako ma pustil z objatia, chytil. Pomohol mi postaviť sa. Videla som jeho dokonalé pery a úžasné sexy vlasy. Nemohla som si pomôcť, ale predomnou stálo to najväčšie pokušenie môjho života. Stále ma držal. Ešte stále. Už som celá horela. Musela som dať ruku preč s tej jeho, pretože už viacej som to nemohla vydržať. Líca som mala celé červené, nevedela som, či od stresu, od horka, od vyokého tlaku alebo od čoho. Bola som úplne zmetená.

"Idem sa ešte pozrieť do baru, či som ju neprehliadla." povedala som rozhorčeno.

"Okej, mám ťa tu počkať?"odpovedal s tak veľkým súcitom, že mi to rozbúšilo srdce. Mala som na pokraji infarktu.

"Eh..nemusíš, je to na tebe. Idem." povedala som.

Vošla som do baru. Odvtedy sa tam situácia úplne zmenila. Vtedy tancujúci dav bol teraz roztrúsený po boxoch a Daniela nebola absolútne nikde. V beznádeji som vyšla von. On tam nebol. Obzerala som sa, no potom som sa na to vykšalala. Vybrala som mobil z vrecka vytočila Danieline číslo a skúšala som dookola volať.