Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť šestnásta

Áno či Nie? Potom Zayn pokračoval k bruchu. Dal mi naň jeden bozk a už mi išiel zvliekať tričko, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Zayn sa rýchlo prehodil na druhú polku postele a v tom vošiel do izby Harry. Ja som si rýchlo stiahla tričko a sadla si. Harry prekrútil očami.

"Už nikdy viacej vám nepôjdem oznamovať aby ste sa išli najesť ak chcete. Už prestante." povedal a zabuchol dvere. Zayn sa zasmial. Potom sa na mňa usmial a chytil ma za ruku. Cítila som sa trapne kvoli tomu čo sa stalo. A kládla som si otázku, že ak by chcel aj nabudúce začať a urobiť to, či som schopná mu to dovoliť. Snažila som sa čo najrýchlejšie na to zabudnúť. Zišli sme dolu a všetci na nás začali pozerať. Keď sme si prisadli všetci začali znovu jesť. Potom nám priniesli tiež jedlo. Bolo mi dosť divné, že tu mali jednu tetu ktorá robila všetko. Obaja sme začali jesť. Zayn ma pod stolom kopol do nohy. Ja som sa naňho pozrela a on sa široko usmial.

"Vy dvaja čo sa na seba škeríte?" spýtal sa Harry. Zayn mu ale neodpovedal. Harry pokrútil naštvane hlavou a potom odišiel od stola. Louis a Liam sa na seba vážne pozreli a Liam išiel za ním. Ja som sa na Zayna sklamane pozrela a ukázala mu, nech ide radšej za ním. On mi dal pusu na čelo a zostal sedieť. Dojedli sme. Potom prišiel Liam a sadol si vedľa Louisa. Louis sa naňho spýtavo pozrel. Liam iba pokrútil hlavou a dojdedal svoju porciu. Danielle ho chytila za ruku a on sa na ňu nasilu usmial. Ja som začala vnímať túto situáciu ako keby bola kvoli mne. Začala som sa cítiť veľmi trápne. Postavila som sa od stola a všetci na mňa zbystrili, potom som rýchlo vybehla hore schodmi a začala som hladať Harryho. Vošla som do jeho izby. Sedel tam naštvane a pozeral niečo na notebooku.

"Harry?" spýtala som sa.

"Čo tu chceš?!" sykol na mňa.

"Si naštvaný kvoli mne.." povedala som, ale nevošla som do jeho izby. Zľakla som sa, keď som zacítila objatie zozadu. Bol to Zayn.

"Nie, nie je naštvaný kvoli tebe." povedal a naznačil mi, aby som odišla. Potom vošiel do Harryho izby a zatvoril mi pred nosom dvere. Bola som taká naštvaná a cítila som sa bezmocne. Potom som sa rozhodla, že by som mala nechať chalanov tak a radšej odísť. Išla som do izby a lahla som si. Bola som zo seba úplne sklamaná. Môžem za to ja? Je moja chyba, ako som zareagovala na Harryho? Ach, čo ak je tot úplný koniec? Čo ak Zayn na mňa zmení názor? Cítila som sa hrozne. Keď zrazu niekto zaklopal na dvere.

"Ďalej." povedala som. Vošiel Liam a Louis.

"Nathalie?" spýtal sa ma Liam.

"No?" otočila som sa na nich.

"Môžeme?" spýtal sa Liam.

"Ano." povedala som a sadla som si.

"Vieš, čo to je s Harrym? Nechce somnou hovoriť." povedal Liam a ja som si položila hlavu na kolená. Sedela som tam skrčená a mala som čo robiť, aby som nezačala plakať.

"Nath?" spýtal sa Louis. Počula som v jeho hlase znepokojenie.

"Jeden večer sa chcel somnou porozprávať a.. povedal mi, že ku mne niečo cíti, ale ja som mu povedala, že či by to dokázal urobiť Zaynovi a odišla som.. potom som to povedala Zaynovi, ale on ma upokojoval, že to robil aj Danielle a aj Eleanor, ale ja si nemyslím, že toto by bolo zo srandy..." hovorila som rýchlo, lebo som nevedela, kedy sa rozplačem.

"No je pravda, že to robil aj Danielle aj Eleanor, al takéto problémy sme s ním nemali." povedal Liam a prisadol si ku mne. Ja už som neudržala slzy. Plakala som potichu. Potom som sa na chalanov pozrela a utrela si slzy.

"Ale to nie je dôvod pre plač." povedal Louis a Liam ma na to objal.

"Len ja nechcem aby ste sa ešte kvoli mne pohádali.. radšej odídem." povedala som a Liam sa na mňa uprene pozrel.