Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť tridsiataprvá

Otočila som sa a na jej ťukanie som už neragovala. Vo filme už bola hlavná hrdinka v aréne. Bol to veľmi zaujímavý film, lenže ja som nezachitila jendu časť, kvoli nejakej Zaynovej fanúšičke. Povedala som si, že si na to budem musieť zvyknúť a jednoducho budem radšej na fanúšičky milá. Zrazu mi pristál lístok medzi nohami. To si robí srandu?!

Tak si, alebo nie? Ak áno, tak prečo to nedokážeš a nedáš mu pusu? Ako ti máme veriť? Prajem vám to

Písala to určite tá baba čo ma stále otravovala. Bola milá. Ja som ale nemala pero. To dievča mi ho podalo. Odpísala som: Nebudem v strede filmu bozkávať Zayna. A ďakujem, si milá :-).

A podala som jej ho. Ona sa usmiala a ešte písala ďalej.

Môžeš mi zariadiť podpisy od všetkých členov skupiny One Direction? A k tomu mi podala 5 ďalších papierikov. To snáď nemyslí vážne?! Už som jej ani neodpísala. Vrátila som jej všetky papieriky a pošepkala som jej, že teraz nie. Dopozerali sme film a vychádzali sme von.

"Ty čo si tam stále vyrušovala?" spýtal sa ma Zayn.

"Och ani sa nepítaj." povedala som. Zrazu mi zostalo strašne zle. Silno som stisla za ruku Zayna.

"Čo?" spýtal sa.

"Nič." povedala som,ale s veľkou bolesťou.

"Nath v pohode?" spýtal sa Harry. Ja som prikývla. To dievča ma zastavilo.

"Nath!" kričalo na mňa. Zayn sa postavil predomňa a ja som ho odsunula.

"Prosím, tie podpisy." prosilo ma dievča.

"Ja neviem, spýtaj sa Liama." povedala som a drgla som Liama.

"Jasné, máš papier?" povedal Liam s radosťou a chalani sa jej popodpisovali. Dievča bolo neuveriteľne šťastné. Ja som sa naňu usmiala a šli sme späť domov. Keď sme sa vrátili, bolo mi ešte horšie. Išla som hore do izby. Chalani zostali dolu. Lahla som si a odpočívala som. Išla som sa pozrieť, či som náhodou nedostala krámy, ale nič. Po pár minútach mi zostalo lepšie. Prezliekla som sa do pohodlnejšieho oblečenia a zliezla dolu. Chalani sa tam o niečom bavili, tak som sa otočila a šla do Niallovej izby, možno tam je Dann. Zaklopala som.

"Ďalej." ozvalo sa z izby. Vošla som. Dann zbystrila.

"Nath už je lepšie?" spýtala sa ma a uvolnila my miesto vedľa Nialla. Nevedela som, že tam s Niallom spolu sú. Myslela som si, že Niall je dolu!

"Ano." povedala som, ale vôbec to nebola pravda. Mala som tušenie a potrebovala som sa o tom s Dann sama porozprávať.

"Niall prosimťa daj mi 10 minút." poprosila som Nialla. On sa usmial a vyšiel von z izby. Zrejme šiel dolu za chalanmi.

"Čo je Nath?" spýtala sa ma Dann.

"No, mešká mi to a mám taký divný pocit." povedala som pomaly.

"Nath? To vážne?" povedala Dann s úsmevom a objala ma."Neviem. Asi si najprv urobím test." povedala som. Ale keď som si spomenula, že čo ma čaká, usmiala som sa. Neviem prečo. Bola som s toho šťastná. Dann sa radovala a hneď navrhla, nech to povieme všetkým. "Nie." povedala som.

"Prečo?" spýtala sa ma.

"Ešte o tom nevie ani Zayn, ja sa s ním radšej ešte porozprávam." povedala som a Dann prikývla.

"Dobre, tak ale nehovor to nikomu." poprosila som ešte Dann.

"Jasné." povedala a vyšla spolu somnou von z izby. Šli sme za chalanmi dolu. Sedeli tam všetci okrem Danielle a Eleanor. Prisadla som si k Zaynovi a Dann k Niallovi. "No čo ste riešili?" spýtal sa zvedavo Niall. Dann ho buchla do pleca.

"Nič čo by si mal vedieť." povedala a Niall sa na ňu prosíkavo pozrel.

"No nie Niallko." povedala Dann a široko sa naňho usmiala. Hrala sa mu s vlasmi a potom sa pobozkali. Smiali sa. Ja keď som sa na nich pozrela, musela som sa usmievať, lebo boli strašne zlatí. Zayn ma hladkal na chrbte a ja som sa túlila k nemu.

"Nath no čo bála si sa v kine?" spýtal sa ma Harry.

"No na tom začiatku som sa zlakla." zasmiala som sa.

"Videl som." povedal Harry a usmial sa.

"Hah..no." priznala som."A čo si tam stále s tou babou vyrušovala?"

"No veď chcela vedieť, kto som. A potom chcela podpisy." odpovedala som Harrymu.

"Mne sa tam furt hrali s vlasmi." povedal Harry. Ale vôbec to nevyznelo, že by mu to vadilo.

"Viem, keď som to videla rpišlo mi to smiešne." zasmiala som sa."Mhm.." povedal Harry a vzal si z balíčku Haribo ďalšieho medvedíka.

"Ježiši no ja idem už spať." povedal Louis naťahujúc sa na pohovke.

"Aah zajtra je ťažký deň." povedal Harry a pritom sa pozerali jeden druhému do očí. Ja som sa zospodu pozrela na Zayna a on mi dal pusu na čelo. Ja som sa usmiala a postavila sa.

"Idem aj ja už spať." povedala som a Zayn ma pustil. On asi ešte nechce ísť. Išla som hore. Osprchovala som sa a lahla som si. Už som zaspávala, keď v tom Zayn vošiel do izby. Keď uvidel, že už ležím tak pomaly zatvoril dvere a šiel sa tiež osprchovať. Ľahol si vedľa mňa a skontroloval, či som prikrytá. Potom som pokojne spala.

Ráno

Zobudila som sa asi o takej desiatej ráno. Nikde som v izbe nenašla Zayna. Obliekla som sa a zišla som dolu. Bolo ticho. Nikto nikde. Ani som nepočula žiadny hlas. Kde sú? Išla som sa pozrieť k bazénu, ale tam tiež bolo prázdno. Vrátila som sa späť do izby a pozrela sa, či je pod postelou notebook. Nebol tam. To ma už dosť znepokojilo. Vytiahla som mobil a zbadala som, že tam mám jednu neprečítanú sms.

Nathalie, keď sa zobudíš, zavolaj mi. Zayn :) xx

Hneď ako som dočítala sms som rýchlo vytáčala jeho číslo.

"Nathalie?" zdvihol mi to.

"Zayn!"

"Prepáč, ale nechcel som ťa ráno budiť, už sme na letisku a odchádzame do Austrálie. Nehnevaj sa, ale Paul nám neskoro povedal, že odlietame už dnes." vysvetloval mi Zayn.

"Aha." povedala som smutne. Veď som sa s ním ani nerozlúčila! Zložila som telefón. Nemala som náladu teraz sa s ním rozprávať. Zostalo mi strašne smutno.

Niekto mi klopal na izbu.

"Dann?" spýtala som sa. Otvorili sa dvere, ale vykukla mužská postava. Nebola to Dann.