Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť tridsiataštvrtá

Ale potom mi prišlo, že mu musím ešte oznámiť jedno moje druhé rozhodnutie, ktoré sa mu určite nebude páčiť a mohlo by znamenať aj koniec tohto všetkého...

"Zayn, ale prosím, môžeš ma ešte chvíľku počúvať?" spýtala som sa, ale Zayn a chalani sa tam radovali a on mi neodpovedal.

"Zayn..." hovorila som beznádejne. Počula som iba hlasné výkriky 'IDEME TO OSLÁVIŤ!' . Bola som rada, že sa tak Zayn teší, ale musím mu tú radosť pokaziť. Teraz alebo nikdy. Potom by to bolo ešte ťažšie oznámiť mu to.

"Nath zlatko..." šťastne sa mi konečne ozval do telefónu.

"No konečne si späť." smiala som sa. Aj on sa smial.

"No, musel som to oznámiť aj chalanom." povedal radostne a počula som ako sa chalani smejú.

"Počula som." zasmiala som sa.

"No, prepáč že mi to nedoplo až teraz som si to uvedomil, že si my to vlastne naznačovala." povedal.

"Áno, ale Zayn, ja som nad tým rozmýšlala, a nevim či je dobrý nápad, veď vieš." vysvetlovala som.

"Čo? Dúfam, že nechceš ísť na potrat! Nathalie.." povedal smutne Zayn."Nie... ale.." povedala som ešte viacej sklamane. Doteraz som to neprezradila ani Dann, ale Zayn to jednoducho musí vedieť!

"Nath a čo?" spýtal sa.

"Zayn, bola som u doktora, lebo som si nebola istá no a dal my vyšetriť aj srdce, či to zvládnem no a.." povedala som, ale prestala som, nechcela som na Zayna vybaliť hneď všetko naraz.

"Nathalie máš slabé srdce?" spýtal sa sklamane Zayn."No....prepáč." povedala som smutne a skoro som sa rozplakala. Ako som ho mohla takto sklamať?

"Ale veď ty si silná a určite to zvládneš." povedal mi povzbudzujúco. Ja som iba sklamane vzdychla.

"Nathalie, prestaň byť s toho smutná. Určite to zvládneš. Na 100%!" povedal Zayn.

"Áno..." usmiala som sa.

"Nath, sľúb mi, že sa kvoli tvojmu srdcu nebudeš trápiť." poprosil ma.

"Dobre.." povedala som a utrela som si slzičku. Teraz som nevedela, či to je od šťastia, alebo od smútku.

"Nath. Neplač. Ľúbim ťa. Neboj už čoskoro budem pri tebe. Ešte vydrž pár dní." povedal Zayn.

"Aj ja teba ľúbim." povedala som a už som sa ukludnila.

"Neboj určite to bude vporiadku. Veď výsledky sú iba výsledky. Hlavné je, ako sa cítiš ty. Cítiš sa v posledných dňoch slabá a točí sa ti hlava?" spýtal sa ma Zayn. Vážila som si, že sa o mňa takto zaujíma.

"Nie, odvtedy ako ste odišli mi nebolo ešte ani raz zle." povedala som a trošku mi stúplo sebavedomie.

"No vidíš. Takže to že máš slabé srdce ešte nič neznamená. Dobre? Usmej sa." povedal Zayn. Ja som sa pousmiala do telefónu. Zayn mi vedl vždy urobiť náladu, tak aby som sa netrápila. V tom klopkal niekto na dvere."Zayn prepáč mi, ale Aiden už mi asi piaty krát klopká na dvere, neviem čo má zase za problém. Musím ísť." povedala som."No nedá si pokoj on radšej mu otvor." zasmial sa Zayn a ja som sa postavila a otvorila som dvere. Bol tam Aiden.

"Nath." povedal divným prízvukom."Preboha čo horí?" spýtala som sa.

"Ale nie." usmial sa šibalsky.

"A?" povedala som trošku naštvane, že mi prerušuje chvíľky so Zaynom.

"Veď nemôžem vedieť čo robíš?" usmial sa a vošiel bez opítania do izby."No nie nemôžeš a ani nebudeš vedieť. Už je Dann hore?" spýtala som sa a tlačila som ho von z izby.