Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť dvadsiatatretia

No hneď som sa spametala, keď som zistila, že aký trapas som vyrobila. Stála som tam na schodíkoch z lietadla s rozstrapatenými vlasmi a všetci paparazzi ma fotili. Bola som oslepená a tvárila som sa ako keby ma niekto ovalil s panvicou. Začala som sa červenať. Upravila som si rýchlo vlasy a utekala som za Zaynom. Chytila som sa ho za ruku a on pokračoval v chôdzi.

"Nemohol si mi povedať, že sa mám trošku upraviť?" nervózne som mu vyčítala. Zayn sa iba zasmial.

"Ty si krásna stále." povedal a ja som sa začala zase červenať. Zayn sa opäť zasmial. Čo to má znamenať? Prečo sa mi stále smeje? Musím vyzerať hrozne. Vždy keď sa na mňa pozrie tak sa zasmeje. Obzerala som si tričko, nohavice, hladkala si tvár, ale stále som nenašla nič neobvyklé.

"Na čom sa smeješ?" spítala som sa popár minútach. Ešte stále sme kráčali cestou von z letiska. Asi milióny fanúšičiek kričali a snažili sa dostať podpis od chalanov. Zayn absolutne každého ignoroval.

"Vidíš, že by som sa smial?" povedal Zayn s úsmevom na tvári.

"Nie, ale..." išla som hovoriť, ale v tom do Zayna narazila jedna baba. Ležala na Zaynovi a jej kamarátky to fotili. Ja som sa na nich pozerala a on vstala a oprášila sa. Ja som pomohla Zaynovi vstať.

"Prepáč." povedal Zayn a zdvihol kufor zo zeme. Usmial sa na ňu.

"Nie to je vpohode, moja chyba. Mohol by si mi dať podpis ako ospravedlnenie?" povvedala fanúšička. Nechápala som, ako sa to mohla takto bez servítky opítať. Normálne som musela dobre preklepkať očami, či to myslí tá baba vážne.

"No, prepáč ja už nestíham." povedal Zayn, chytil ma za ruku a rýchlo sme odkráčali preč. Počula som ako mnohé fanúšičky na mňa opäť nadávali. Tá baba sa ale nevzdávala. V priebehu pár minút sme dobehli chalanov a spomalili tempo. Louis sa obzrel a potom pokračoval ďalej. Zrazu chytila Zayna za ruku. Ja som sa na ňu otočila. Zayn ma pustil a zobral si jej fixku. On sa začala smiať a on jej dal podpis na ruku.

"Ale ja som chcela sem." povedala a ukázala Zaynovu fotku. Ja som zase vypúlila oči, že čo to má znamenať? Ona nosí Zaynovu fotku? V tom momente som tú babu úplne nenávidela. Čo si to k Zaynovi dovoluje? Žiadny rešpekt? Už nikdy sa sem nevrátim! Povedala som si v hlave. Zayn jej dal aj na tú fotku podpis a ešte sa s ňou objal. Videla som, ako mu do vačku dáva svoje číslo. Preboha! Čo to dievča robí? Mala som chuť jej vlepiť. Potom som sa ukludnila a brala som to normálne. Hovorila som si - kľud, kľud je to iba jedna z fanúšičiek ešte budú aj horšie prípady. No a ani som sa nemýlila. Hneď ako videli iné Directionerky, že jednej dal zayn podpis, hneď to žiadali aj druhé. Ona tam s tou fotkou mávala a naparovala sa nad tým, že Zayn jej dal podpis a objal sa s ňou. Nechápala som to. Ostatné po Zaynovi išli ako psi po údenom. Opäť ma Zayn chytil za ruku a vyšli sme von. Tam bol ešte väčší rozruch. Všetky Directionerky začali úplne kričať. Celý dav sa s nami pohyboval. Začala sa mi točiť hlava. Cítila som strašne veľa pachov. Každý krok iný flakón voňavky. Konečne sme nastúpili do auta. Oprela som si hlavu o Zaynove pleco a musela som ho ovoňať. Normálne som ho musela ovoňať! Cítila som sa ako pes, ktorý si stráži svoju kostičku. Konečne sme vyrazili späť k chalanom domov. Bola som taká šťastná, že už sa konečne vraciame späť a už nebudeme na tom hroznom mieste, kde som prvý krát sklamala Zayna. Vystúpili sme z auta a odniesli sme si batožinu. Vyšla som hore do izby a konečne som si vydýchla s toho stresu. Už nikdy viac nepôjdem cez šialený dav Directioneriek.

"Čo je?" spýtal sa Zayn keď ma uvidel ako zamyslene ležím na posteli.

"Nič, iba premýšlam.." odpovedala som. Ľahol si vedľa mňa a unavene si vzdychol.