Potom sa dvere kúpeľne rozleteli. Niall stál v nich a nervózne prestupoval.
"Rýchlo mi to tu uvoľnite, je reklama a ja sa asi docikám." povedal a už už si išiel stiahnuť nohavice. Ja som rýchlo vybehla a Zayn tiež. Zabuchol dvere a keď videl, že smerujem naspäť do izby k chalanom, chytil ma za pás a nechcel ma pustiť ďalej. Otočila som sa naňho a keď sme si išli dať už konečne poriadnu pusu, zase vyliezol Niall z kúpeľne.
"Voľnéé." kričal a utekal za chalanmi do izby, privrel dvere. Zrejme chcel, aby sme mali aspoň trošku súkromia. Ja som iba tak stála a keď som sa zbadala, že zase môžme ísť do kúpelne tak som sa tam vybrala, no Zayn ma chytil za ruku a keď som sa naňho pozrela, pokrútil nesúhlasne hlavou. Potom som k nemu zase podišla a on mi daroval nádhernú pusu. Bola som ako v siedmom nebi. Tak veľmi som bola pri ňom šťastná.
Na druhý deň som sa zobudila u mňa v byte oblečená. Hľadala som mobil, no nikde som ho nevidela, vstala som a vošla som do kuchyne. Na stolíku bol položený mobil a pod mobilom papierik. Mobil som odložila vedľa papieriku, sadla si a začala čítať: Včera večer si zaspala pri telke a nechcel som ťa tam len tak nechať. Dúfam, že ti nevadí, že som ťa preniesol domov. Ak sa zobudíš, zavolaj mi. Pomôžem ti s balením. Zayn xx
Široko som sa usmiala a hneď si vzala do ruky mobil. Už už som išla vytočiť Zaynovo číslo, no zbadala som sa, že vyzerám hrozne a on je schopný prísť za pár minút. Položila som mobil na stolík a išla sa trocha upraviť. Dala som si rýchlu sprchu, natahla na seba čisté legíny a veľké tričko. Bola to moja jediná pamiatka od otca a veľmi rada som ho nosila. Bolo voľné, veľké a celé zelené. Potom som išla zavolať Zaynovi.
"Ahoj miláčik." povedal Zayn hneď ako zdvihol mobil.
"Ahoj." povedala som a usmievala som sa do mobilu.
"Ako si sa vyspala?" spýtal sa ma milo.
"Fajn, ale zobudila som sa dosť vystrašná." zasmiala som sa.
"No myslel som si, tak som ti tam nechal odkaz, videla si ho?" spýtal sa ma.
"Áno." povedala som.
"Dobre tak ja za takú hodinku prídem, zatiaľ sa začni baliť. Ešte tu máme s chalanmi jednu vec, čo riešime." povedal.
"Kľudne si to vyrieš, ale, Zayn." povedala som potichu.
"Čo sa deje?" spýtal sa súcitne.
"Niesom ešte rozhodnutá, či chcem ísť, je to tak na rýchlo." povedala som neisto.
"Prestaň láska, už som to všetko vybavil. Prídem ti pomôcť pobaliť sa, dobre?" povedal trochu smutne. Počula som v jeho hlase začiatok sklamania. Milovala som ho, ale ešte som nemala doriešených strašne veľa vecí. Čo s bytom? A ako sa vlastne poberiem? Veď si vlastne potrebujem vziať všetky veci čo tu mám! Chytala som paniku.
"Ale ja sa nestíham pobaliť." stresovala som do telefónu.
"Ale prosimťa, zbytočne šíriš paniku. Keď prídem, tak to všetko spolu vyriešime, dobre?" povedal.
"Dobre." odpovedala som.
"Tak ahoj." ešte som dodala.
"Lúbim ťa." povedal Zayn a skončil hovor. Išla som nájsť nejaký kufor, no našla som iba dve tašky, ktoré boli už skoro na štádiu rozkladu. Oprášila som ich a pozrela sa na ne do svetla. Boli tam tmavo zelené prúžky a oranžový zips. Obdve boli rovnaké. Povedala som si, že kašlem na to a už nemám na výber. Obidve som ich rozopla a začala si vyhadzovať na postel veci zo skrine. Rozhodla som sa, že bude lepšie ak sa o tom ešte porozprávam s Dann.
أنت تقرأ
Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)
أدب الهواةObyčajné dievča z mesta. Prekonala smrť svojho otca keď mala 3 roky. Jej matka otcovu smrť zvláda veľmi ťažko a je na alkoholickom liečení. Navštevuje ju každý víkend. Nemá veľa priateľov a jej život je veľmi ťažký, keďže sa musí starať sama o seba...
