Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť štyridsiatašiesta

Dúfala som iba, že on mňa ešte stále ľúbi. Zayn sa ku mne prisunul, objal ma zozadu. Ja som si zdvihla hlavu a pozrela sa mu hlboko do očí.

"To bolo to najkrajšie čo mi niekto niekedy povedal." usmial sa na mňa a dal mi tú najkrajšiu pusu na svete. Ja som sa zasmiala. On sa zasmial tiež a hladkal mi vlasy. Iba som sa usmievala a opierala si hlavu o jeho brucho.

"Pribral si." zasmiala som sa.

"Nie to som zelnivel a necvičím, lebo sa iba tebe venujem." zasmial sa tiež. Ja som sa naňho zaksichtila a on mi dal opäť pusu.

"No neseď tu tak!" provokovala som ho. On sa na mňa zamračil, postavil sa, prezliekol sa do bežeckých vecí a stál tam a čakal, kedy sa oblečem aj ja.

"Čo je?" smiala som sa.

"No poďme ideš somnou." zasmial sa a vybral nejaké veci a behanie, ktoré boli jeho, ale trošku vyzerali ako dievčenské. Najprv som si to obzerala a potom som sa obliekla. Pri tom všetkom ma pozorne sledoval. Ja som sa naňho usmiala a vybehla som von. Stretla som sa s Niallom ako ide dolu schodmi.

"Vy dvaja čo chodíte jak slniečka vysmiaty?" zneistel a pozrel sa na Zayna.

"Nemôžeme sa usmievať?" spýtal sa ho Zayn.

"Kľudne." zasmial sa Niall a scupital dolu k Harrymu. Harry sa rozprával s Liamom a bol trošku smutný. Zayn sa na Harryho ani nepozrel a ja som sa snažila tiež. Ale nedokázala som sa nepozrieť. Keď som videla, ako na mňa Harry pozerá a steká mu po líci slza musela som sa Zaynovi vytrhnúť z ruky a ísť za ním. Postavila som sa pred neho a zistila som, že sa na mňa Louis, Liam a aj Harry pozerajú.

"Harry, nehnevám sa na teba. Je to.. v poriadku." povedala som neisto a on si utrel slzy z očí. Prikývol a pozrel sa na Liama. Keď som videla, že moja prítomnosť mu nie je príjemná tak som vybehla za Zaynom, obula sa a utekala von za ním. No ale on ma čakal v dave fanúšičiek. Všetky začali pišťať, keď ma uvideli. Nemali ma moc v láske. Chápala som ich.

"Nechaj Zayna na pokoji!" jedna vykríkla a chytila ho za ruku. Zayn sa na mňa pozrel aby ma ochránil. No ja som sa usmiala.

"Dobre." povedala som a odišla som naspäť do domu. Zayn v mojich očiach videl, že mi to nevadí. Nehnevala som sa, pretože som rozumela dievčatám, ktoré ho platonicky milovali. Nebudem ovplivnovať jeho život. Ak chce byť s fanúšičkami, nech je. Vyzula som sa, ale nevyzliekla som sa. Sadla som si vedla chalanov a usmievala sa. Keď som videla ako má Harry stále slzy v očiach bolo mi to strašne ľúto. Nervózne som sa pomrvila a pozrela na Eleanor a Louisa. Eleanor sa na mňa ani neusmiala, iba sa oprela o Louisa a ten sa na mňa pozrel.

"Necháme vás tu samých." povedal Louis a spolu s Eleanor a Liamom odišli do inej miestnosti. Harry sa na mňa smutne pozrel.

"Pozri, Nath..." chcel sa mi ospravedlniť, ale ja som ho prerušila.

"Proste na to zabudni. Povedala som, že sa na teba nehnevám tak na to zabudni kým si to nerozmyslím." povedala som a trošku som sa usmiala, nech s neho opadne napätie.

"Ale ja na to nechcem zabudnúť." dodal. Ja som sa zhlboka nadýchla a pokrútila hlavou.

"Harry.." chcela som povedať, ale on si utieral z očí slzy. Vedela som, že vo vnútri úplne krváca, a moc ma to mrzelo, ale nemohla som mu nijako pomôcť. Keď v tom vošiel do domu Zayn s nejakými papiermi a pohladnicami. Keď som videla ako je celý rozstrapatený a ovešaný nejakými darčekmi tak som sa musela začať smiať. Harry sa otočil a videl ho. Ja som odišla od Harryho a pomohla Zaynovi zvešať z neho nejaké milostné listy. Prišiel k nám Liam a pomohol mu zbaviť sa toho.