Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť štyridsiatasiedma

Zayn spadol na mňa a v mojej ruke nezvyčajne prasklo.Čo najrýchlejšie sa postavil a pomohol mi von z bazénu. Medzitým ako sme vychádzali sa ma stále vypitoval, či som v poriadku, že mu to je lúto a že Nialla za to zabije.

"Zayn naozaj mi nič nie je." klamala som. Položil ma na lehátko a chytal mi ruku, ale strašne ma bolela a myslím, že bola aj napuchnutá. Smutne sa na mňa a moju ruku pozeral. Hladkal mi ju a dal mi preč vlasy s čela. Utrel mi rozmazanú špirálu s uterákom a zabalil ma, aby mi nebolo zima. Zrazu sa za ním objavil Niall a široko sa usmieval. Keď ho Zayn zbadal tak sa naňho pozrel a povedal mu: "Niall ty cho'd odomňa ďaleko." Sadol si vedľa mňa a silno ma objal. No silno ma pichlo v ruke až som sa mykla.

"Nath možno ju máš zlomenú zavolám doktora?" spýtal sa a snažil sa ma upokojiť.

"Nie je zlomená." povedala som, pretože som nechcela, aby tu okolo mňa behal doktor a bola som stredom pozornosti.

"Ale máš ju napuchnutú." povedal a pozrel sa mi hlboko do očí. Vlasy mal rozlietané zo strany na stranu a jeho nádherné oči boli úplne mokré. Stekala mu po líci kvapka vody. Mal na sebe iba mokré nohavice, pretože svoje mokré tričko si dal dole. Ruka ma už aj bez dotyku strašne bolela.

"Prepáč." povedal.

"Prestaň." zasmiala som sa a zdravou rukou som ho buchla po stehne.

"Neprovokuj ma lebo ťa tam hodím aj druhý krát." vyškeril sa na mňa.

"No tak to by si si fakt pokašlal." povedala som a snažila sa odpútať pozornosť od mojej ruky. Pretože stále puchla a neskutočne bolela. Usmiala som sa na Zayna a on ma pohladkal po stehne. Priblížil sa ku mne a dal mi sladkú pusu. Potom prestal a skontroloval mi opäť ruku. Pomaly mi ju zvihol a keď videl, ako zatínam zuby tak mi ju zase položil späť.

"Nath poď pomôžem ti prezliecť sa a pôjdeme doktorovi." povedal a nasilu ma zvihol.

"Nie Zayn to nie je potrebné." povedala som a zase si sadla. Zayn sa na mňa beznádejne a smutno pozrel. Nechcela som ísť doktorovi. Mala by som sádru? No každopádne sádru ani nič podobné nechcem. A nechcem ani vedieť, či to mám zlomené, lebo je to pravá ruka, takže by som bola úplne odseknutá od všetkých činností. Sadol si vedľa mňa a chytil ma za bok. Ruku si položil na moje stehno a pozrel sa na mňa. Vedela som, že ma prosí pohladom, ale ja tam nechcem ísť.

"Nath.. urob to pre mňa." povedal a smutne sa na mňa pozrel. V mojom bruchu prebehol kŕdel motýlikov. Jeho pohlad ma dokázal dostať do úplných rozpakov. Zatvorila som oči a oprela si o jeho pleco čelo.

"Tak poď." pochopil Zayn a pomohol mi vstať. Držal ma za ľavú ruku a pravú som si ja držala ohnutú, pretože som ju nemohla narovnať. Bola to neskutočná bolesť. Išli sme hore schodmi a práve zliezal dolu Niall. Pozrel sa mi na ruku a pozrel sa mi do očí ľútostivým pohľadom.

"Prepáč." povedal a zastavil v strede schodiska.

"Nie to je vpohodke." povedala som a usmiala sa.

"To vôbec nie je v pohodke." povedal Zayn a pozrel sa na Nialla. Nemyslel to v zlom, ale jednoducho sa naňho pozrel, aby vedel, že mám zrejme zlomenú ruku kvoli nemu.

"Naozaj ma to mrzí." povedal a pribehla k nemu Dann. Zas pila.

"Ty čo si zas robila?" zasmiala sa takým opitým smiechom a pozrela sa s úsmevom na Nialla.

"Niall už jej nedávaj piť." povedala som a išla som sama hore schodmi. Niall ju chytil za ruku a išli spolu dolu. Zayn mi pomohol výjsť posledný schodík a išli sme smerom k izbe. Vošli sme a Zayn za nami zatvoril dvere. Už bolo osem hodín večer. Deň prešiel veľmi rýchlo. Ja som si bolestivo sadla na posteľ a on vedľa mňa. Sadol si tak, aby som mala stabilitu a moc sa mi nehýbala ruka. Už ma to ani tak moc nebolelo keď ma Zayn držal. Cítila som sa bezpečne. Tak ako vždy v jeho objatí.