Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť tridsiatadruhá

Nebola to Dann. Bol to Aiden.

"Aiden?!" znepokojene som sa spýtala.

"Ahoj." pozdravil ma.

"Čo tu robíš?" ešte viacej som zostala nepokojná.

"Kľud. Budem tu kým chalani neprídu späť." upokojoval ma Aiden."Čo?"

"Nechceš aby som tu bol?"

"Nie, ale.. prečo?"

"Poprosili ma, aby som na vás dal pozor." šiablsky sa usmial. Ja som v momente odišla do Danninej izby. Bez klopania. Dann už bola hore, len sa prezliekala.

"Hej ty čo tu krúžiš ako naštvaný tiger?" spýtala sa Dann ešte rozspato.

"Aiden tu bude celý ten mesiac, čo budú chalani preč." vysvetlovala som jej."Čo?" prekvapene sa pozrela."Čo - ČO?" odvrkla som.

"Chalani sú už preč? Niall?" smutne sa spýtala."Hej.."

"Prečo tak skoro odišli?"

"Ja neviem..." povedala som smutne."Veď som mu ani nedala pusu pre šťastie." povedala naštvane Dann a vyšla na chodbu. Stál tam Aiden.

"Hej baby šak za mesiac su späť." My sme naňho škaredo pozreli a on cúvol.

"Mesiac!" povedala Dann a vytasil na Aidena päsť. Aiden sa zasmial a Dann odšila dolu do kuchyne. Ja som iba pokojne okolo neho prešla a šla tiež dolu. Aiden šiel za nami. Liezlo mi na nervy, že furt za nami bude chodiť ako pes?! Nevadilo mi, že tu bude ale vadí mi, že sa do nás s Dann stará.

Keď som rpšial dole, videla som, ako Dann pozerá do skirnky na prázdne miesto. Kde predtým mal Niall Oreo. Videla som, že ide plakať. Ja som ju objala odzadu a pozerala som na nutelu. Vždy sme ju spolu zo Zaynom jedli. Všetko mi ho tu pripomínalo.

"Ale no ták! Ešte niesú ani deň preč a vy už za nimi plačete?" povedal Aiden a začal sa smiať. Dann naňho škaredo pozrela, vybrala nutelu, chlieb, nožík a sadla si s nervami za stôl. Aiden si sadol vedľa mňa. Asi mu to prišlo bezpečnejšie ako vedľa Dann. Natierali sme si chlebíky a jedli sme. Aiden nás sledoval.

"To nás tu budeš takto sledovať celý mesiac?!" odvrkla drzo Dann.

"Ty na mňa budeš taká zlá celý ten mesiac?" povedal Aiden s úsmevom. Dann naňho pozrela takým pohľadom, že ja som sa jej normálne bála. Aiden ju ešte nepoznal a nevedel čoho je Dann schopná. A pred tým, kto ju nepozná by mohla vyzerať ako sviňa, ale ak ju človek bližšie spozná, tak je to veľmi milé dievča, no neradnu ju naštvať.

"Aiden, nechaj to tak." povedala som a pokračovala som v jedení. Keď som dojdedla nevedela som, čo mám robiť. Nikto tu nerobil hlúposti, bolo tu hrozné ticho. Zavolám Zaynovi.

"Zlatko?" zdvihol mi.

"Ahoj."

"Čo si taká smutná?"

"Už mi chýbaš." povedala som smutne.

"Aj ty mne." povedal.

"Ľúbim ťa." povedala som a usmiala sa do telefónu.

"Aj ja teba." povedal. Počula som krik Paula 'Harry obleč sa!!' kričal. Zayn aj ja sme sa zasmiali.

"Dobre, tak si to tam uži." povedala som

"Bez teba to nejde."

"Ale... tak zatiaľ ahoj."

"Pá."

Už som mala lepšiu náladu. Išla som hore. K Dann. Sedela tam na posteli s Aidenom a ten sa k nej nejako moc približoval.

"Neruším vás?!" povedala som. Naschvál. Aby si dal Aiden odpich.