Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť trinásta

Ešte vás chcem upozorniť, že Nathaliina kamarátka bude Dann. a Liamova priateľka Danielle.

"Vezmi ma odtiaľto preč!" kričala Dann.

"Neboj, všetko bude v poriadku." povedala som jej a hladkala ju na vlasoch. Potom som sa beznádejne pozrela Zaynovi do očí a on mi iba prikývol. Neviem čomu.

"Mali by ste odtiaľto odísť." povedal policajt.

"Dobre." povedala som.

"Dann pobal si tie najnutnejšie veci." povedal Zayn.

Ja som sa naňho nechápavo pozrela, no Dann prikývla a rýchlo vybrala zo šuplíka dve obálky a hrubý sveter. Potom si to hodila do tašky a chytila sa za pleco Zayna. Ja som išla za nimi dole schodmi s nechápavým pohľadom. Boli sme pred Zanyovím autom. Otvoril Dann dvere, ale na mňa sa vykašlal. Sadla som si dozadu, lebo Dann ma predbehla a sadla si dopredu. Do kelu čo to má znamenať? Pýtala som sa samej seba veľmi zaujímavé otázky.

Keď sme dorazili pred moju bytovku Zayn sa na mňa pozrel a povedal: "Už za necelé tri hodinky odchádzame, mala by si sa pobaliť aj ty." Potom vyšiel z auta a otvoril Dann dvere.

Ja som pokračovala ku vchodu a išli sme všetci traja ku mne do bytu.

"Ešte si ani nezačala?" pýtal sa nervózne Zayn.

"No iba trošku." povedala som a začala som hádzať do tašky prvé čo ma napadlo. Hádzala som tam všetky veci, ktoré som mala. Potom som išla do izby, kde boli iba maminine veci. Zayn šiel za mnou.

"To je.." povedal Zayn ale nedohovoril.

"Všetko mamine. Nemohla som sa na to pozerať, tak som to dala sem. Vezmem si iba.." povedala som, no iba som pozrela na jej fotku a vzala si ju. Strčila som si ju do vrecka a išla naspäť ku kufru.

"Ešte musím zaplatiť nájom na nejaké mesiace dopredu kým vyriešim čo s tým." povedala som beznádejne. Nemala som ani šajnu čo to robím. Bolo to rak strašne narýchlo, že som ani nevedela ako si to všetko chcem vziať Zaynovi. A ešte som nanominovala Dann tiež k nemu. Bolo mi strašne trápne. Keď ma Zayn uvidel stáť len tak pred oknom a zamýšlajúc sa nad tym, čo bude ďalej, chytil ma za boky a dal mi pusu na krk. Ja som sa k nemu otočila a on sa na mňa usmial.

"Máš to? Stačia iba tie základné veci a ak ti niečo bude chýbať, tak to dokúpime, aj Daniela si zobrala iba jeden sveter." usmial sa na mňa. Už som mala v hlave jasno. Tento byt zamknem, zaplatím dopredu nájom, kým ho nepredám a presťahujem sa za Zaynom. Za mojou životnou láskou. Mám 18 rokov a naozaj ma už na tomto mieste nič nedrží. Môžem ísť kam chcem a kedy chcem.

"Miláčik." povedal a hladil mi vlasy.

"Ah.. dobre, už to mám." povedala som a silno som ho objala. On mňa ešte silnejšie a potom prišla Dann do izby.

"Nath?" smutne sa spýtala. Ja som sa na ňu usmiala a šla som za ňou.

"Ja už vlastne nemám prečo žiť." povedala a začala strašne plakať.

"Dann veď máš mňa!" povedala som hlasno a silno som ju objala. Dann iba nariekala. Ja som sa pozrela na Zayna a on podišiel k nám.

"Pôjdeš s nami, s Nathalie a s chalanmi k nám domov, odtiaľto preč. Tam ti bude lepšie." povedal Zayn. Dann sa odomňa odlepila a vrhla sa na Zayna. Ja som začala žiarliť, ale Zayn sa iba usmieval a rukou mi naznačil, že nech to nechám tak. Asi sa mu páčilo, keď ma môže provokovať!

"Ďakujem!" hovorila Dann cez plač.

"To nestojí za reč." povedal Zayn a odlepil sa od nej. Dann si utrela slzy a šla do kúpeľne.