Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť dvadsiataštvrtá

No keď uvidel, čo robíme, tak mu úsmev hneď zmrzol.

Rýchlo pribehol k Dann a zobral jej z rúk krabičku. Nervózne zdvihol padnuté tričká a vložil ich späť do skrine a medzitým tam vložil aj krabičku so snubným prstienkom. Potom si ťapol rukou po čele a pokrútil neveriacky hlavou. Dann a ja sme sa naňho nechápavo pozerali a čakali sme, že nám to vysvetlí.

"Nath môžeš nás nechať.. nachvíľku." povedal Niall skleslo. Ja som sa pozrela na Dann a odišla som, zatvorila som dvere a rýchlo som bežala za Zaynom, ale nebol v izbe. Otočila som sa a bežala som k Harrymu do izby, no nevišmla som si, že práve Zayn vychádza s toalety a otvoril dvere tesne pred mojim nosom. Ak by som neubrzdila, asi by som mala nalomený nos. Vyľakane som stále tesne pred dverami a potom ich Zayn zatvoril. Keď ma zbadal, myklo ho. Nečakal, že tam budem stáť.

"Skoro si mi zlomil nos." povedala som a vydýchla som si.

"Čo?" nechápavo sa spítal Zayn.

"No veď utekala som cez chodbu a v sekunde si otvoril dvere, ledva som stihla zastaviť!" vysvetlovala som a Zayn sa zasmial.

"A kam si sa tak horlivo ponáhľala?" pozeral sa na mňa trpezlivo. Rozmýšľala som, či mu mám povedať o tom, čo sa udialo u Nialla v izbe.

"Ale už nič, hladala som ťa." povedala som a prehodila som si vlasy.

"Aha." usmial sa. Ja som sa usmiala naňho.

"A čo už máte všetko doojednané?" spýtala som sa zvedavo a nakukla som spoza zábradlia dole, Paul tam ešte debatoval s nejakou pani. Zayn ma odtiahol zo zábradlia a otočil si ma k sebe.

"Jasné." povedal a spojil jeho pery s mojimy. Opäť.

"Nechutné!" povedal Harry keď okolo nás prechádzal.

"Prečo nás vždy vidí iba on?" povedala som pošepky. Zayn iba mykol plecom. Chytil ma za ruku a prepletal si jeho prsty s mojimy. Moja tvár mala v jeho prítomnosti iba tvar úsmevu. Nedokázala som sa na neho v žiadnej situácií zamračiť ani nahnevať. Zayn ma stále držal za ruku, odtiahol ma do izby a pozrel sa mi s úsmevom do očí. Ja som bola opäť paralyzovaná jeho úžasnou vôňou, jeho všetkým.

"Dnes večer..." povedal pomaly. Ja som sa naňho široko usmiala a on pokračoval. Zatiaľ čo ja som stále cúvala a on ku mne stále pristupoval bližšie.

"...my dvaja.." pokračoval. Ja som zistila, že som docúvala už k stene a nemôžem sa pohnúť viac dozadu. Chytila som sa dlaňami steny a čakala, čo povie.

"...prechádzka po meste, večera..hmm.." povedal a široko sa usmieval. Ja som sa tiež usmievala a pozerala mu do očí.

"....čo povieš?" usmial sa na mňa a pohladkal ma. Ja som sa pozrela do zeme a zasmiala som sa. Potom som sa zase pozrela naňho, už som išla povedať áno, ale on ma nenechal. Pobozkal ma. Bol taký úžasný. Potom sa odomňa odlepil a chytil ma za ruku. Žmurkol na mňa a ja som ho nasledovala von z izby.

"Kam ideme?" smiala som sa. Smerovali sme dolu schodiskom. Zayn sa začal obúvať. Ja som doňho šťuchla a on sa zasmial.

"Ty si strašne zvedavá." mračil sa Zayn, ale vedela som, že potlačuje úsmev. Zamračila som sa aj ja.

"Nepoviem ti!" povedal Zayn a naznačil, že má zamknuté ústa.

"Ale.." povedala som a vytasila som smutné oči.

"Ja som to vedel.." povedal Zayn a poškriabal sa na hlave. Išiel okolo Harry. Otočila som sa. Harry sa zastavil, ako keby ho niekto zmrazil. Otočila som sa späť na Zayna, či aj on je taký zmrazený, ale nebol. Usmieval sa. Harry prižmúril oči a pozorne si ma premeriaval.