Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť štyridsiatapiata

No na premýšlanie už bolo neskoro, Harry bol rýchlejší. Najprv sa mi to nepáčilo, no potom jeho jemný alkoholový dych prešiel aj do mňa. Začali sme sa tam bozkávať. Harry sa ku mne viacej prisunul a chytil ma za boky. On bozkával úplne inak, ako Zayn. Potom sa odomňa odtiahol a sledoval okolie, či nás nevidel Zayn. Ja som sa mu stále pozerala do očí. Bola som naštvaná, ale aj omámená. Harry sa postavil a odišiel z miestnosti. Za pár sekúnd sa vedľa mňa objavil Zayn a sadol si.

"Čo tu robil Harry?" spýtal sa ma.

"Čo?" nechápala som. Bola som celá dezorientovaná. A až teraz som si začala uvedomovať, čo to vlastne urobil! On ma normálne pobozkal! A ja som mu v tom nezabránila!

"Nath si v poriadku?" spýtal sa ma Zayn a hneď ako som sa postavila ja, postavil sa aj Zayn.

"Počkaj tu." povedala som a celá naštvaná som išla nájsť Harryho. Už sa tam s nejakými kamarátmi smial. Poklepkala som mu po pleci a on sa so širokým úsmevom usmial. Chytil ma za pás a priťahoval si ma k sebe. Ja som sa od neho odtrhla a on sa zamračil.

"Čo je Nath?" spýtal sa ma trpezlivo. Keď videl, že som naštvaná tak odišiel somnou do tej chodby, kde sme boli vtedy so Zaynom.

"Som naštvaná." povedala som.

"Nerozumiem." Ja som celá na*ratá nervózne prehltla a nadýchla sa.

"Nerozumieš?!" ešte som povedala. Harry iba prikývol a bol ticho.

"To, čo si urobil, či nemal urobiť!" povedala som úplne naštvane a sotila som ho k stene. Harry zdvihol ruky na znak rezignácie, no ja som nemala v pláne sa ukludniť.

"Hey, Nath, prepáč, naozaj som nechcel."

"Tak keď si nechcel, prečo si to urobil?" už som kričala. Nebolo to ale až tak hlasno, aby nás niekto počul. Harry bol iba ticho a pozeral sa so strachom na niečo zamnou.

"Pozeraj sa sem!" povedala som naštvano. No on mi neodpovedal.

"Teraz budeš stále iba ticho?!" už som mala také nervy, že ho asi udrem. Išla som zdvihnúť ruku, no nehala som ju visieť vo vzduchu. Nadýchla som sa a otočila sa. Celá nervózna som chcela odísť, ale narazila som do niekoho. Niekto celý čas stál za mnou. Ako to, že som to necítila? Keď som sa mu pozrela do očí zostalo mi zle. Bol to Zayn. Som v riti. Harry to všetko dokazil."Nath prečo si naštvaná?" spýtal sa ma dosť znepokojene. Ja som sa mu vytrhla z rúk.

"Harry ti povie." povedala som a celá naštvaná som išla hore. Mala som už také tušenie, že si môžem zbaliť kufre. Nemá zmysel žiť v tom istom dome kde žije aj chalan, ktorý je z jednej strany strašne fajn kamarát, ale z druhej je extrémne pokušenie a kazí mi vzťah so Zaynom. Bohužial takí musia byť. Išla som naštvane do izby. Našťastie tam Niall s Dann už neboli. Sadla som si do rohu a prisunula som si nohy k hlave. Začala som plakať. Plakala som. Vôbec som nevedela nájsť dôvod trápenia sa kvoli nemu. Nestojí mi to za to. Chcela som zavolať matke, nemohla som. Nemala som žiadnu dospelácku podporu. Musela som si vystačiť úplne sama. Byt som ešte nepredala, aj keď už mi k tomu moc nechýbalo. Zajtra by mala odísť platba a už by byt nebol v mojich rukách. Práve teraz nastal ten moment, kedy som začala rozmýšlať, či ho vôbec predám. Odídem späť? Čo bude s Dann? S týmto sa vynorilo toľko otázok, na ktoré som nemala odpoveď. Ak Zaynovi Harry povedal, čo urobil, nepredpokladám, že mi to Zayn tak ľahko odpustí ako s tým jeho vyznaním. Zayn dobre vie, že to čo mi Harry vtedy spôsoboval mi vadilo a snažil sa ma od neho držať ďalej. Ja som sa pomaly k Harrymu približovala a zabúdala na to čo mi povedal. Nebolo v tom nič čo by mi malo nejako extra ublížiť. Myslel to v dobrom, ale ten bozk to všetko pokazil. Domček ktorý som stavala systematicky tehličku po tehličke on len tak zmietol zo stola a začal stavať podľa svojich predstáv. Cítila som ako ma niekto objal. Bola to Dann. Niall si sadol na posteľ a iba nás sledoval. Všimla som si ho keď som zisťovala kto ma objal.