Ukradnuté Srdce (One Direction fan fiction)

Časť piata

Mal tam niečo, čo ma dosť zaskočilo.

"Do pr.. ty si ma pokúsala?!" naštvane povedal.

Ona začala úplne pišťať a my sme sa na to iba so Zaynom prizerali zo zadu chodby. Niall si iba bolestivo chytal rukou krk. Nadával do zeme a potom odchádzal. Prišli ich osobný bodyguardi a šialenú fanúšičku odviedli zo schodiska. Išli na pomoc bodyguardom z hotelu a už neprešla ani jedna. Dav sa rozpišťal ešte viacej. Zayn ma stále nie a nie pustiť a ťahal ma stále za sebou ako nejakú hračku.

"To čo bolo?!" spítal sa starostlivo Zayn.

"No kukni do pr.." ukazoval Niall na svoj krk. Mal tam úplne červený kusanec od fanúšičky. Počas objatia mu urobila cucflek na krku! To bolo moc. Začínala som sa bať.

"Preboha, brácho nesmieš byť taký sexy čo ti mám na to povedať." zasmial sa Louis a naznačil Zaynovi aby sme odišli do izby. Lebo tu už viacej nesmieme byť. Niall sa iba neochotne presúval a bol celý zničený s toho cucfleku.

"Veď ju ani nepoznám." povedal.

"Ja sa bojím." vyskočilo zo mňa. Chalani a aj Niall sa začali smiať.

"A čoho? Veď s tebou to nemá nič spoločné, či nehovorila si to?" spýtal sa podpichovačne Louis.

Ja som sa ani neusmiala lebo som mala vystrašneý výraz.

"Vy čo ste im spravili keď po vás takto idú?" spýtala som sa. Zayn ma ešte stále držal za ruku. Nikto mi neodpovedal. Stále sme pokračovali až kým sme nedošli k výťahu. Stlačili poschodie 12. Keď sme už boli na 12 poschodí tak ma Zayn pustil a naznačil mi, aby som stále išla za nimi. Ja som zastala a rozmýšlala som, či utečiem. Lebo som sa fakt bála, že ako sa dostanem domov, že toto je jediná možnosť odísť a žiť normálny život bez tohto. Ale potom som si uvedomila že som na 12 poshodí a dole ma idú zabiť fanúšičky, lebo ma obviňujú z obťažovania Zayna. Potom som si uvedomila, že prečo mi povedali, že som jedna z mála. Prečo ma pozvali na večeru a podobne. Jediná asi nerobím takéto hlúposti keď ich vidím. No prestala som rozmýšlať pretože chalani pokračovali a Zayn videl že celá vystrašná stojím na chodbe. Chytil ma opäť za ruku a povedal:"Musím ťa stále držať za ruku ako psíka za vodítko?" Povedal to tak milo, nie tak aby ma urazil. Potom som sa rozkráčala za ním a vybrala som ruku s tej jeho.

"Ja dokážem ísť aj sama." povedala som. Nasledovala som ho. Prišli sme pred dvere izby číslo 863. Potom Zayn otvoril nejakou špeciálnou kartou a vošli sme dnu. Chalani tam sedeli. Harry popíjal minerálku z flaše a Louis s Liamom sedeli na posteli a pozerali niečo na jeho telefóne. Ich izba bola taká exkluzívna, že som sa bála sandúť si aj na tú fotelku pri dverách.

"Bože to bude problém." kričal Niall spoza kúpeľne.

Ja som si neisto sadla na pohovku a dala som si ruky medzi nohy. Sedela som predklonená a nakúkala som do kúpelne. Niall mal obrovksý červený flak na krku. Opäť som sa oprela o operadlo sedačky sa sledovala som chalanov. Harry pil minerálku a stále namňa zízal. Zayn odišiel za Niallom do kúpelne.

"Takže Nath?" spýal sa.

"Hm..?" odpovedala som.

"Voláš sa Nath, nie?" odpovedal.

"Áno. A ty Harry nie?" zamyslene som povedala, aby si nenamýšlal, že som si to ľahko zapametala.

"Nie." povedal.

"A kto si potom?" neisto som sa spítala.

"Harry." povedal.

"No veď som povedala, že Harry."