Sedela som na strome a pozorovala hviezdy. Vskutku nádherné. Vytvárali obrazce a spleť rôznych súhvezdí. Bolo to neskutočné. Cítila som z nich akýsi kľud čo som v poslednej dobe nemala. A mohla som si ho nahradiť aspoň takto.
Už od mala som milovala noci ako sú tieto. Keď mesiac vystúpil na oblohu a hviezdy zostali svietiť ako tisíce malých lampičiek. Pripomínalo mi to mňa. Jeden vystúpený článok z tisícich malých. Ja som bola mesiacom. Ja som bola tou ktorá mala zodpovednosť. Ja som sa starala. Ja som bojovala. Tak prečo sa stalo aj toto. Akoby toho nebolo málo. Pozrela som sa pred seba či náhodou na lúku nevstúpili lesné zvieratá. Vlastne aj preto tu sedím. ,,Dia ?" zašepkal mi známy hlas. Vyšplhal za mnou na strom a vlepil mi rychlu pusu aby nespadol. Sadol si na konár vedľa mna. ,,Prečo si tu tak sama ?" spýtal sa ma. Pokrčila som plecami. Nechcela som kaziť túto chvíľku zbytočnými slovami. ,,Láska vidím ten tvoj pohľad. Nad čím zas premýšlaš?" ,,Ja len čo bude teraz s nami ? Zvládla som toho veľa ale toto? Akoby mi osud nechcel dopriať kľud. Ach" schovala som si hlavu do rúk. Ja som na tom strome nesedela len tak.
,,Zvládneme aj toto" usmial sa na mna a objal.
#Claudia❤
YOU ARE READING
Vlčia Mladosť
WerewolfDiana meno skutočne výnimočné pre totálne obyčajné dievča ktorá sa nevedela nezaradila ani do jednej ľudskej partie a nie to ešte do svorky. Hľadala svoje miesto no aj tak nakoniec ostala vždy sama. Nemala miesto akoby bola človek no zároveň nie. K...
