Vlčia Mladosť

13. Sen

Dorazili sme do mesta. Bolo to možno dve hodiny potom ako sme nasadli do auta. Prechádzali sme rôznymi uličkami. Ani netuším v akom meste som. Moje myšlienky stále blúdili k Taylerovi. Nerozumiem tomu.  Možno to robí vlčica. Nebuď smiešna nezvaľuj to na mňa.
Si zo mňa robíš srandu prestaň.
Keby že ja s tým začnem tak sa ti to páčiť rozhodne nebude. Ale aj keď.
Vtom mi prebehla hlavou myšlienka nie predstava ktorá samozrejme nepatrila nikomu inému než vlčici.  Bola som na zelenej lúke plnej krásnych kvetov ležala som vedľa Tylera úplne nahá. Okej prestaň!
Fajn ale nezvaľuj to na mňa lebo tá uštedrím takýmito predstavami.

Má nejakú zlú náladu. Veď aj ja. Sedím tu vedľa osoby ktorej by som sa asi vyhýbala veľkým oblúkom. Zastavili sme. Moje oči sa opreli na osobu vedľa mňa spýtavým pohľadom. ,,Zostaň tu. Musím ísť za jedným no povedzme kamarátom aby som mu oznámil že sme tu v meste. Je to alfa tunajšej svorky. " Nemo som prikývla. Chápala som že asi by nás prenasledovali a potom následne zrejme napadli keby sme sa neohlásili.
Zostala som sedieť v aute ktoré Thom pre istotu zamkol. Zaspala som opretá o okno.

••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••
Tylerov pohľad
××××××××××××××××××××××××××××××××
Ona to prijala. Môj návrh. Teraz mi v tomto nikto nezabráni. Chcem ju pri svojom boku.  Neviem ju dostať z mysle už niekoľko rokov. Od toho incidentu na Slovensku.  Ako som chcel sa s ňou zoznámiť. No jej tatinko mi to nedovolil. Vedel presne kto som. Bohu žiaľ keď sa somnou pustil do potýčky som ho takmer prizabil a on mi zamietol ešte aj sa približovať k jeho územiu.

Mal by som sa teraz sústrediť.  No môj rozum lieta niekde k Dii. Nesmiem na ňu myslieť aspoň nie teraz. Som predsa krutý alfa. Nemôžem prejaviť že mám slabosť. Tak a teraz musím ísť za tým parchantom čo mi vliezol na územie. Už teraz je dosť doriadený od mojich strážcov no mal sa oznámiť teraz bude niesť následky. Vzdychol som si a pobral sa v mojom hrade na úplne prízemie a následne ešte pod neho. Tam sa nachádzali väznice s tak trochu väčšou mučiarňou.
Priznávam som asi trošku sadista alebo aspoň si užívam keď trpia za svoje činy. Nie Všetci svoje tresty zvládli. Rovno som si to namieril do vypočúvacej Miestnosti kde sedel ten votrelec.
S povzdychom som vošiel dnu. Za nerezovým stolom sedel chalan možno mohol mať tak 16 možno 17 ale to asi preháňam. V jeho očiach sa mihol strach. Síce len na malú chvíľku no bol tam. Potom nasadil kamennú masku bez citov. Okej toto bude asi tvrdší oriešok. ,,Takže po prvé chcem vedieť tvoje meno a po druhé ako si si dovolil vstúpiť na moje územie ...myslím že dobré vieš kto som" pozrel som naňho prísne. Zatiaľ mu nechcem uraziť palicu len za to ako sa díva som totálne pokojný. No odrazu sa to zmenilo​ ten jeho úškrn naberal na intenzite. ,,Ty mi neublížiš" prehlásil rozhodne. Vôbec sa má nebál a nemal dokonca ani žiaden rešpekt. To má na ňom štvalo väčšmi. Ja ho prizabijem! Ten fagan si myslí akože čo ?!S predstieraným  kľudom som povedal. ,,Ako si tým môžeš byť taký istý. " Taktiež som to povedal rozhodne neustupujúc aby som sa vôbec niečo dozvedel. Potrebujem informácie. Nič viac nič menej a možno si to potom rozmyslím.

,,No lebo viem kto je tvoja slabina a istotne nechceš aby sa jej niečo stalo a po druhé som jej rodina."  Šklabil sa mi rovno do tváre. Ja mu jednu streliiiim o chvíľu. Toto pošahane decko. ,,Ty nič nevieš dobré ? Nemôžeš sem len tak dôjsť a tvrdiť že o niekom vieš a ešte že si jej rodina. Prosím ťa pekne neklam mi tu a povedz rovno čo chceš lebo vážne stratím nervy " predniesol som mu trošku vyhraznejsim tónom. ,,Vravím ti pravdu som jej bratranec kľudne jej teraz zavolám ak teda potrebuješ dôkaz. A ja som tie hranice neprešiel zámerne proste som omylom naháňal jeleňa tak ďaleko" hlas sa mu jemne zatriasol to stačilo na to aby Som vedel že klame. ,,Neklam povedz pravdu " buchol som päsťou do stola kde zostala mala preliačina. ,,Fajn tak sledoval som ťa. Mám chrániť Diu až kým.... no to je jedno proste viem kto si, čo si zač a mám ju držať od teba ďalej ale očividne to nepôjde tak hladko ako mi bolo povedané" takže predsa jej tatinko si to zariadil po svojom. Frustrované som si vzdychol. ,,A povedz mi aspoň tvoje meno. " ,,Dominik síce neviem na čo ti bude " mikol plecami akoby nič.
Vyšiel som od tial. Nemôžem sa naňho vôbec pozrieť lebo skončí v mučiarni.