Vlčia Mladosť

2.Pravda vyjde vždy najavo

,,Zakázal som vám úplne sa s ňou rozprávať!" Skríkol po nich otec. Stál vystrene akoby sa snažil byť väčší ako oni. Toto správanie u neho bolo čosi nové a nechápala som kde sa to uňho vzalo. Zrejme to brali veľmi vážne lebo sa uklonili a so sklonenou hlavou odpovedali  ,,Prepáčte, pane.", od kráčali von z izby kde zastali hneď za dverami.
,,Tati čo sa to má znamenať? Kto sú oni? Čo sa tu vlastne deje?".
,,Dia ťažko sa mi to vysvetľuje. Kým sa k tomu dostaneme, hneď na začiatku ťa prosím, skús to pochopiť. Zamysli sa nad tým čo ti poviem, nechaj si to prejsť hlavou. A skús mi aspoň trošku veriť, všetko čo ti teraz poviem." Hovoril pomaly akoby sa bál že ujdem. Ale toto vo mne vyvolávalo presne tie opačné pocity. Bolo to divné a skôr ma to desilo.
,,Tati ja ti verím stále, len mi to už prosím vysvetli."  zaklamla som . Poslednú dobu sme nemali moc dobrý vzťah, no potrebovala som vedieť pravdu. Predsa len aj on klame, zahýba odpoveďami a vyhýba sa pravde. Kvôli nemu nesmiem chodiť von, vymýšľa samé nezmyselné pravidlá a mňa to hnevá lebo nedokážem s tým nič spraviť.
,,Dia, veríš na vlkolakov? Upírov či ich lovcov?" spýtal sa zamyslene, kým pomaly prechádzal od dverí k oknu.

"Tati, absolútne netuším kam tým mieriš." 
"Dia, zlatíčko, musela si si všimnúť pár vecí, ktoré ti v živote jednoducho nesedeli. Nie si ako ostatný. Viem, že sa o týchto veciach rozprávaš s Mikom. Vieš, môžem ti povedať, že on je človek, ktorý sa presviedča že niečím je ale nie je. V skratke všetko čo si si myslela je pravda."

,,Tati myslím, že mi stojíš na kábli, lebo vôbec nechápem kam tým mieriš," pokúsila som sa o chabý úsmev aj keď už mi niektoré veci začali do seba zapadať ako puzzle. To čo sa mi pokúšal povedať, bolo veľmi dôležité.
,,Mám ti to povedať po lopate?" nadvihol jeden kútik na perách.
,,Nebolo by to úplne od veci."
,, Patríš do vzácneho druhu ľudí, veľmi zvláštneho. V skratke máš lykantropiu."
,,Čože? Myslíš tú duševnú chorobu? Super, tati, teraz sa dostanem akurát tak na psychiatriu expresnou poštou."
,,Dia, počúvaj ma, myslím to vážne. Ja to mám tiež" keď to dopovedal oči mal červené a z úst mu vytŕčali ostré očné zuby ,rezáky. Aj keď vyzeral hrozivo, nezľakla som sa aj keď to by bola reakcia väčšiny ľudí. Dívala som sa na neho akoby to bolo normálne a úplne bežné. Som divná, usúdila som. To čo stálo predomnou bolo ohromné. Od prekvapenia som ani nedýchala.

,,Tati a čo sa stalo v škole ? Kto sú tí dvaja páni? Prečo si to tajil ? A...a vôbec mala som právo to vediet. A čo mama aj ona je vlkolak ?" mala som strašne veľa otázok na ktoré by som potrebovala odpoveď. Toto sa nedeje len tak. Zistiť že ste vlk a vaša rodina tiež je nezvyčajné, hlavne v dnešnom svete.  
,,Všetko ti poviem ale nie tu. Je tu veľa uší a očí. "
,,Dobre a mohli by sme ísť domov prosím?" prosila som ho lebo toto prostredie neznášam. predsa komu sú príjemné nemocnice
,,Dobre" povedal a išiel pripraviť všetko na môj odchod.

Keď sme sedeli v aute cestou domov začal rozprávať ako to v skutočnosti je. Išli s nami aj tí dvaja. Odmietam im moc hovoriť menom však ma vystrašili.  Vôbec nechápem prečo, veď ich ani nepoznáme teda aspoň ja nie. ,, Všetko poporiadku a asi mám začať od začiatku že?? "
,, Samozrejme"
,,Bol som ešte mladý vlk tak ako ty. Keď jedného dňa došli dvaja vyslanci z kanadských lesov z jednej svorky . Ja som chcel poznať aké je to byť vo svorke keďže otec, mama a brat my svorku nerobili. Samozrejme je to rodina no od svorky to má veľmi ďaleko. Chcel som vedieť aké je to byť vo svorke a chrániť sa navzájom, loviť spolu v skratke aké to je žiť v jednote . Preto som predsa len odišiel. Keď som sa asi po plus mínus roku vrátil, stretol som dievča do ktorého som sa zamiloval na prvý pohľad. Vlkom sa moc často nestáva že si nájdu spriaznenú dušu no mne sa to podarilo. I keď z iného druhu. Bola to tvoja mama. Dávala mi všetko čo som potreboval preto som sa nevrátil do svorky zo severu. Keď sme sa zasnúbili môj otec bol zásadne proti tomu. Ale ja som si robil všetko podľa seba. Takže sme sa zobrali a potom si sa narodila ty. Myslel som že si človek a môj gén padol na Stanku až dokým som ťa nepočul zavíjať v jednu noc. Najprv som myslel že je to nejaká svorka v blízkosti alebo nejaký možno pes. Potom sa ukázalo že si to ty.  Dnes v  škole sa ti prebudil vlk. Pre teba to znamená že sa tvoja premena blíži a v zásade by si ho už mohla aj počuť. Je to taký zvláštny pocit akoby si už nebola sama. Že v pozadí ťa niekto neustále chráni. Tvoj vlk sa pokúšal  prejaviť a začal tvoju premenu no nedokázal to dokončiť. Je to priliš vyčerpávajúci proces. Sú to jeho prvotné pokusy o to aby si sa premenila. Cítiš to vnútri. Tamtí dvaja sú vyslanci z tej istej  svorky čo som tam bol. Teraz si prišli  po nového člena. Ale nemusíš odísť ja ťa všetko naučím. " Prosebne na mňa pozrel. Vynárali sa mi otázky na ktoré mi vedel odpovedat len on. No prv som potrebovala vstrebať informácie ktoré mi nepovedal celých 17 rokov. Viem že sa chcel chrániť ale na úkor klamstva?

Ahojte páčila sa nová poviedka ?
Ďakujem za každý Vote, koment.
😘Bey - Bey😘
Vaša Claudia