Vlčia Mladosť

8.Oslava

Kráčam po nádhernej lúke. Prechádzam sa pomedzi nádherné kvety. Za lúkou bol les niekto by sa stratil ale ja som v lese ako doma. Ako Chris hovoril bola tam budova. Obišla som ju a na druhej strane bolo cvičisko. Delilo sa na dve časti. Jedna bola z čisto prírodných prekážok a tá druhá bolo vojenské cvičisko. Bolo tam všetko cez plazenie v blate, vysoká stena s lanom. Budova bola otvorená a v nej bol ring. Nechýbali ani mechy na box. V jednom rohu bola klietka tiež na zápasy. Deti a taký starý ako ja tam cvičili lukostreľbu boj z blízka aj s premenou.
Bolo to dokonale. Celý tento areál lemovala bežecká dráha.

Musela som mať ústa do O bolo to super premyslené. Decká sa tam učili všelijaké zručnosti. Chcela som sa pridať keď mi niekto chytil oči a  nepustil ďalej.

,,Kto som?" naradostene sa ma opýtal neznámy.  Ten hlas mi je známy. Hm Jace to nieje jeho som videla zápasiť v ringu. možno to bude ,,Brian?"

,,Dúfam že žartuješ" sa zasmial ešte stále neznámy. ,, hm ani nie." Skonštatovala som a pri tom sa smiala. ,,Tak ešte raz " povedal s radosťou v hlase. No tak Dia mysli nespoznávaš ten hlas. ,,Ale no tak ukáž sa Vzdávam sa "
Pustil mi oči. Otočila som sa tak rýchlo že som videla mu len hruď. Hmm celkom pekná vypracovaná. Pozrela som sa hore. Skoro som padla. Hodila som sa mu okolia krku a mierne ho škrtila vlastnou váhou. ,, Ja nemôžem uveriť že si tu. "
,,No popravde ani ja ale trošku som za rebeloval. Nikto s tou cesto nebol za jedno no spravil som si podľa seba."
,,No tak to si celý ty Dominik. " Začali sme sa veľmi smiať. Dominik je môj o rok a pol straší bratranec. Mám ho rada až na malé chvýľky ktoré by som radšej zabudla. No ja som silná takže to som prekonala dosť rýchlo. Možno to raz niekomu poviem ale to je tajomstvo ktoré sa necháva pre seba. Teraz ale dosť začínam chápať prečo to robil. No môjho bratranca mali starý rodičia radšej. Netuším prečo možno to je preto lebo on má oboch rodičov vlkov.  ,,No takže ako dlho si tu? "
,,No po pravde som tu tak pol hodinu. Ako som počul že dedo volal s touto svorkou a počul som tvoje meno. Som sa rozhodol. A som tu."
,,Už o tebe vie Thomas " spýtala som sa on len  nechápavo pozrel. No jasné nebol vydedukovala som si s toho. ,,No hm Alfa?" ,,Jhaaj ja no nebol... hľadal som to tu a nikto nebol som nou . ...keď už mám nejaký ten výcvik od deda tak to nebolo až tak ťažké. "
,,Tak poď somnou ja idem práve za  jeho synom."
Zase som sa začala obzerať. Teraz som ho už zbadala. Bežal  s malými deťmi na bežeckej dráhe. Zakývala som mu. Pribehol k nám. ,,Jej ty si trafila. A kto je on?" S úsmevom sa pýtal a pozeral na Dominika. ,,Ja som Dominik jej bratranec" podal mu ruku. Chris neveriacky na neho len pozrel. ,,Hm dobre." Prečo sa mu nepredstavil. Možno mal na to nejaké dôvody ktoré som nechcela vedieť. To sú chlapské problémy. ,,Chris mal by ísť za Thomom?"
,,Asi hej ..  no určite" to je divne akoby sa ani nesústredil. Možno niečo vie. ,,Domin choď tadiaľ tam do mesta  nájsť alfu. Nieže niečo vyvedieš." Varovala som ho. Len zdvihol ruky do obranného gestá a od kráčal preč do mesta hľadať Thomasa. Zostala som iba s Chrisom. Pozrela som naňho on pozeral na Dominika akoby si ho premeriaval. ,,Nooo Chris nepôjdeme niečo robiť?"
,,Vieš ja ..." Nevedel sa vôbec vykoktať lebo neustále naňho hľadel až kým sa nedostal z dohľadu. ,, Chris!" zhúkla som po ňom. ,,Č..čo si hovorila ?" Konečne upriamil pozornosť na mňa. ,,že či nejdeme niečo robyt ?"som sa spýtala a ukázala na dráhu. ,,ja som myslel že pôjdeme niekam inam, ja som už skončil a mám voľno a mimo toho ja budem tvojim učiteľom bojových umení. Pôjdem ťa preskúšať" No dobre toto je divne veď ho poznám len 2hodiny možno. ,, a kam teda ideme ?"
,,Nechaj sa prekvapiť. Inak už máš za sebou svoju prvú premenu?"
,,Nie prečo? " ,,Tak to je dobre otec spraví z tvojej prvej premeny takú posvätnú slávnosť. " Kráčali sme nevedno kam. ,,Akú?" No asi sa nerobia oslavy často. Ale čo som ja za člena?
,,To sa dozvieš od niekoho iného teraz to nechaj tak. Inak vieš že po prvej premene budeš chcieť zabiť každého čo i len pohľadom? "
,, No super a čo keď ublížim niekomu z vás ?" Práve sme prechádzali okolo brány. ,,Kam to ideme ?" Začala som mať menšie pochybnosti možno ma chce zabiť.,,Uvidíš a neboj nikoho nezabiješ. No aspoň verím tomu že otec ti dá najavo kto je pánom. " Hovoril to akoby sa nič nedialo akoby všetko bolo v pohode. Vyšli sme z lesa. Bol tam Jeep. Nasadli sme. Prechádzali sme cestou niekam vysoko. ,,Inak dávaj si pozor na niektorých vlkov svorky tých mladších. Hlavné kvôli tomu že nemali možnosť spoznať sa ešte zo žiadnou vlčicou. Vieš naša svorka sa skladá prevažne z mužov. Vlčice odchádzajú za svojimi spriaznenými dušami." Jaj tak preto tam bolo málo žien. Mladých tam nebolo tak veľa kvôli tomu. ,,Dobré a ty máš už spriaznenú dušu?" ,,Hm nie nemám" ,,tak to by som si mala dávať pozor aj na teba" som sa usmiala ale jeho reakcia má dostala. ,,Nooo tak to hej." Teraz som vybuchla do obrovského smiechu. A on tiež. ,,Koľko máš rokov?" ,,My vlci sa dožívame veľmi vysokého veku najstarší z našej svorky má 145 rokov. Ja mám 20." Vyvalila som oči. Čože on on má 20? Veď nevyzerá ani taký starý ako ja ba možno aj mladšie. ,,A tvoj otec a mama?"
,,No otec ma 45. Ja viem že je to neuveriteľné ale je to tak. A mama..." Trochu sa odmlčal videla som ako zovrel volant niečo tuhšie. ,,Mama je mŕtva " doslova tie slová vypľul. ,,To mi je ľúto prečo? Keď sa smiem spýtať?" ,,Jasné môžeš. Zomrela keď som mal 5rokov. Zaplietla sa do potýčky s lovcami. Išla ujednat mier no bola to len pasca, zajali ju aj môjho otca. Otec ušiel ale ju zabili " smutné si vzdychol a pokračoval. ,, Prisahal som pomstu každému lovcovi ktorý sa podieľal na jej smrti. " Jeho tvár sa zmenila na ľadovú z ktorej sa nedá nič vyčítať. ,,Pripomínaš mi ju. Aspoň na to čo si pamätám. " Jej to je pekné. ,,Možno aj preto sa k tebe otec správa ako k rovnocennému" vážne ? To je super a zároveň nie. Ja by som si malá vybudovať ako takú pozíciu vo svorke ale teraz ? Teraz tam budem hneď. ,,Chris?" ,,Hm?" Pootočil hlavu na mňa na znak že počúva. Teraz má napadlo že som ešte nepozrela ten denník. Do frasa keby som si spomenula čo vravela Tamina. ,,No zatiaľ som to nepovedala nikomu okrem Jaca ..Ide o to že ja mám v ľudskom svete kamaráta. Jeho mama MM mi nechala zvláštny list a bla bla bla.....Mám denník a zápisník zaklínača"