Vlčia Mladosť

3.Je rozhodnuté

To ako si predstavuje ? Len tak mu odpustiť za takéto tajomstvo ? To nie, jasné že pôjdem s nimi, ani nad tým nebudem rozmýšľať. Dobre možno by som... Nie idem s nimi chcela som odísť a takáto príležitosť sa nestane len tak znova. Viem že ak zostanem tak sa von už ani nepozriem.
,,Tati ja no neviem čo ti mám povedať ? To ako si mohol ?" vohnali sa mi slzy do očí. Mrzelo ma to a ešte som musela spracovať všetko čo mi povedal. 
,,My vlkolaci mame určite zákony ktoré nás chránia. Nemohol som ho porušiť pokiaľ som si nebol istý že ten gén vážne máš. Prepáč. Ten zákon je vytvorený aby sme sa neprezradili. Vieš dobre že teraz majú všetci mobily, satelity a veľa ďalších vecí ktoré nás môžu prezradiť. Bojíme sa že skončíme niekomu na lekárskom stole na nejakej pitve na dokonca dákemu lovcovi ako trofej. Takže Dia pochop bolo to pre tvoje dobro."
To bolo už veľa na mňa. Sc že pre moje dobro skôr aby nemusel riešiť môj odchod, moc by som mu chýbala. Viem že mám pravdu. Majú ma tu maximálne tak na robotu toto nieje život ani žitie toto nechcem. 
,,Dia prosím dobre si to premysli nie je to také ružové ako to teraz vyzerá." Povedal už so zlomeným hlasom, skoro akoby plakal.
To je už na mňa príliš, najprv mi klame a potom ide plakať? To on si je na vine samozrejme že pôjdem s tými dvoma hovadami. Kriste mohli by sa predstaviť nemienim im tak hovoriť len  v mojej hlave. 
Nikto už nič nepovedal celú cestu až domov. Prečo by aj, ja som bola vo svojej hlave a oni vo svojej. Toto je jedinečná šanca začať odznova. Sama na seba. Vždy tu bol niekto kto rozhodoval o mojom štastí teraz to budem ja. Ja som sa rozhodla a viem že budem šťastná.

Doma

Mama hneď pribehla ku mne a objala ma. ,,Nič mi nieje" som len podráždene precedila cez zuby kedže som bola nahnevaná na otca. Keď ma doobímala bežala som sa prezliecť do rajtok tak rýchlo ako sa len dalo. Nebudem riskovať že ma uvidia a zastavia, musela som nejako vykĺznuť. Takže som si to skrátila cez okno. Aj keď viem že to nieje dobrý nápad. Skočila som z asi dvojmetrovej výšky a zakončila to kotúlom. Nebolo to nič ťažké. Bola som tak v polke cesty za Sunny (moja kobyla) a začula som akoby za mnou niekto išiel. Otočím sa a div že mi sánka nepadne až k zemi to je neuveriteľné.

,, T..To nemyslíte vážne vy dve jedny nekultúrne hovada idem na prechádzku a ani jeden z vás ma len  tak nezastaví "

,, Si zraniteľná teraz ešte pred tvojou prvou premenou. A k tomu všetkému je ta cítiť až do Bratislavy."

,, To akože smrdím? " som sa spýtala s prižmúrenými očami a nech dobre porozmýšla čo povie čierny vlas. On sa začal trochu ošívať  lebo asi až teraz pochopil ako to vyznelo. ,, Ale nie ja to myslím že keď dospievajú vlkolaci sú cítiť. Nie že by smrdeli ale jednoducho sú cítiť vôňou koristi ako srnky alebo mladé.  Prepáč ak si si to vyložila zle." sa rýchlo ospravedlňoval.

,, Veď preto. A ja vlastne neviem vaše mená  " a nebaví ma vám v hlave vravieť hovada dodala som v hlave samozrejme. ,,Ja som Skot a toto je Jace. " hovoril ten tmavovlasí no Skot. ,,A koľko máte rokov? " som hneď vyzvedala kedže ma to tiež zaujímalo. ,,Ja mám 21 a Jace ma 20. " ,, No dobre a viete jazdiť ? ",, Ehm... teraz ako to myslíš." Ja som sa strašne rozosmiala. Veď ako inak ja som tak trochu psychopat už od narodenia. oni naklonili hlavy do boku ako také nechápavé šteniatka. Roztomile možno trochu ale inteligencií im to nepridalo.

,, Na koňoch." Som sa usmiala. ,, Áno vieme" povedali jednohlasne. Prešli sme k ohrade si vybrať kone. Ja som si zobrala Sunny, Skot si zobral Gimera (to je hucul čiernej farby) a Jace si zobral Čitana (to je arab takej karamelovej až žlto Slamenej farby). Ako by som to tušila. Osedlali sme si ich ako traja kovboji vyrazili skôr ako ma stihol otec zastaviť. Mala by som teraz premýšľať ako to povedať otcovi že chcem ísť s nimi preč ďaleko od domova. Z môjho rozmýšľania ma vytrhol Jace. ,, Dia a ty chodíš pravidelne takto sama ?" ,,Áno je super výsť si sám do prírody a vyčistiť si hlavu."

,,Pôjdeš s nami do svorky že? " ,, Áno pôjdem. Ale neviem ako to ešte spraviť ved nemôžem to tu nechať všetko len tak. Veď aj zo všetkým pomáham oni to bezo mňa nezvládnu." ,,Neboj všetko bude ok. Oni si zvyknú. a osobne si myslím že robíš dobre že ideš s nami. Sústredíš sa viac na výučbu a nebude ta nik vyrušovať. "

Keď sme sa prechádzali po lese začuli sme šuchot tesne za nami. aj kone začali byť nepokojné. Zrazu s húštiny vyskočil vlk. Mala som šťastie lebo za iných okolností by Sunny asi vyletela z kože. Ten vlk bol čierno šedý a oči mal červene. Zrazu sa tak zvláštne skrčil a bolo počuť ako sa lamu kosti. Bol to môj otec. Zvláštne pre mňa bolo odkiaľ vzal oblečenie ?

,,Oci? " som prekvapene povedala. ,, To ako si sa prosím ta vyplížila. Riskoval som našu ochranu že by ma zbadala jedna svorka ktorá tu žije. " Čože svorka ? Ako to že sa dozvedám všetko posledná. Podišiel ku Skotovi a nasadol na Gimera. ,, Ideme domov." zavelil a nikto nemohol protestovať.

...

Doma pri rodinnej rade

Túto radu sme moc nevyužívali. len vo výnimočných prípadoch a toto bol jeden z nich.

,,Takže Dia ako si sa rozhodla, pôjdeš alebo ostaneš?" Spítal sa otec s vážnou tvárou aj keď si myslím že moju odpoveď už vedel veľmi dobre. 

,,Áno tati pôjdem."