Vlčia Mladosť

10.Neznámy

Sníval sa mi dosť divný sen.
V tomto sne som sa zobudila v nejakej opustenej chatke aspoň myslím. Bola som na mokrej drevenej prehnitej zemi. Páchlo to tu akoby tu niečo umrelo. Poobzeral som sa po izbe. Všade boli pavučiny a množstvo prachu. Vedľa mňa bola drevená posteľ tiež dosť nie dosť veľmi rozpadnutá. Madrac už nebol madracom. Vytŕčali z neho pružiny a bol zarastený machom celkovo to tu vyzeralo akoby tu nikto nežil už roky.

S vetšími ťažkosťami som sa postavila a išla preskúmať kde to som. Prešla som popri posteli k rozpadnuté mu oknu cez ktoré moc nebolo vydno. Nazrela som cez malú škáru von. No nič tam nebolo akurát tak les. Vôbec neviem kde som to je úžasné. Niečo za mnou buchlo a mňa strhlo. Zlaknutá som sa pomali otočila k tomu zvuku. A puf akoby tu niekto pričaroval dvere. Boli rovnako rozpadnuté ako zbytok izby. Skoro vypadávali s pántou. Musím sa dostať z tohto domu. Rozbehla som sa von z izby. Prešla som prahom dverí a zase sa objavila v tej hnusnej zatuchnutej miestnosti. Zopakovala som to niekoľko krát. Do paroma koľko krát tadiaľ má prejsť aby som sa dostala von? Zanadaval som si v duchu. Už vážne nemám ani jeden nápad ako sa odtiaľto dostanem. S beznádejou z neuskutočneného úteku som spadla na kolená. Sklonila som hlavu a uprela svoj  zrak na ruky v ktorých som žmolila kus môjho pyžama.
V tom sa od dverí začali približovať niečie kroky. Podľa toho ako to dupalo som usúdila že patria mužovi.
Nemusela som dlho hľadať keďže sa objavil vo dverách. Najprv som mu vydela len nohy s jeho naleštenímy kanadami.
Nevedela som sa prinútiť pozrieť naňho. Nechcelo sa mi no možno mi práve on pomôže s tejto diery. Uprela som naňho zrak. ,,Ty?" Spýtala som sa nejisto. Stál tam ten neznámy. Tu jeho kapucňu by som spoznala hocikde. Tá kapucňa bola taka veľká ze mu boly vydiet  len ústa a tam jeho jémne strnisko.

Stál v tých dverách ako pripečeny. Zdvihla som jedno obočie že či to myslí vážne. Že tam tak bude stáť. Usmial sa na mňa. No nie tak pekne toto bol úsmev čistého šialenca. Nabiehaly mi z neho zimomriavky po celom tele. Ráznym krokom prišiel ku mne. Zdrapil ma na tričko a vytiahol na nohy. Chytil má pod krk a hodil do oproťajšej steny vedľa okná. Čudujem sa že sa ešte nerozpadla. Lapala som po vzduchu. Chcela som sa postaviť no on ma zastavil a kopol do brucha. Chytila som si ho. Bolelo to akoby mi niečo ho drápami pretrhlo aj s tričkom.
Spadla som na zem. Okolo mňa sa objavila kaluž krvi.
Chcela som sa posledný krát pozrieť na môjho útočníka no zabránila mi vtom jeho podrážka boty.

Zobudila som sa cela spotená s opuchnutý mi očami od plaču. Bol to len sen. Stále som si to opakovala. No nemohla som tomu uveriť. Bolo to také živé. Najlepšie bude ak sa vyhneme tomu neznámemu úplne. Po tomto sne mám z neho strach. Idem pozrieť na hodinky. Je 3:16 ráno. To som spala tak dlho? Nevadí pôjdem si dať sprchu potom si zabehať. Odokryla som sa. Kurva. Posteľ mám celú od krvi. Tak predsa to nebol sen?? Už ani sama neviem kde je realita. Chytila som si brucho kde by sa mala nachádzať rána. Sykla som od bolesti. Vážne tam bola rana po 3 drápoch. Nechápem ako som k tomu došla. Aj keď mám istú predstavu čo alebo kto to mohol byť. Počula som veľa príbehov kedy démoni sa dostali do snov ľudí. Strašili ich až  im ubližovali. 3 drápy to bol ich znak. Myslím si teda že nejaký démon sa rozhodol že mi spríjemní život.
Mala by som si to ošetriť. Musím to tričko dať dole pretože sa mi to stihlo o to prilepiť. Jemné a veľmi opatrne som chytila spodok tričká. Ťahala som ho smerom na hor. Neustále som zatínala zuby až som si myslela že to moja zubná sklovina nevydrží. Vyhŕkli mi slzy ako som šklbla jemne nahor s tričkom. Myslela som že to ide dole aj s mojou kožou. 
Keď už som to skoro mala niekto zaklopal silno na dvere. Podskočila som na posteli keďže som to nečakal. A zase šklbla o niečo viac tým tričkom. Toto mi definitívne spustilo slzy. A to som plakať zrovna nechcela. Nevedela som vydať zo seba ani hlások nie to sa ešte postaviť z postele. Búchanie neprestávali no pridávalo na intenzite. ,,Dia si vporiadku?" Ozval sa Jacov hlas. Vydýchla som si že to je len on. ,,Poď ď...A..Ďalej" zachrapčala som. Hrdlo som mala úplne doškriabané a suché akoby som zabehla maratón. Ten sen musel byť s časti v realite. Dvere sa rozleteli  a dnu vbehol Jace s výrazom komu ublížim ako prvému. No ako ma zbadal odrazu bola z neho hysterka desiateho stupňa. Panika ktorú som u neho videla sa nedala ničomu prirovnať.
 ,,Dia čo sa ti stalo ? Ako mám pomôcť? Už sa hojíš? Kto to spravil" zasypával ma otázkami. Venovala som mu jeden pohľad trpiteľa a venovala sa prilepenému tričku o moju ranu. Jace neprestával a jeho otázky boli čoraz horšie ale posledná otázka čo ma zarazila bola ,,Dia ? Boli to?"  to som na neho neveriacky pozrela či to myslí vážne. ,,No nie vieš   ono to šteklí " zaironizovala som.