Vlčia Mladosť

7.Svorka

Pohľad z niekoho náručia bol veľmi pekný. Poobzeral som sa okolo seba. Stromy boli zelené voda číro modrá bol to neopísateľný pohľad. Jedným slovom by som to opísala ,,Nádhera" prehovorila som prispatým hlasom.

,,To je " prehovoril hlas nado mnou. To kto je? Prečo ma nesie cudzí chlap? To to .......Začala som sa hmýriť o sto šesť. ,,Hej kľud divoška" s úsmevom na tvári ma držal ten neuveriteľne pekný chlap. Nejaká žena by sa určite roztiekla ako maslo. No mňa  vyľakalo čo som nou chce.

Je to vlk cítim ho. Je to Beta. Pravá ruka Alfy. Nič neskúšaj lebo nedopadneme dobre.

Tak fajn. Zachovať chladnú hlavu. Kľud. Ako si to stále hovorím nemôžem uveriť tomu. Ja a v kľude? Jedine tak vo sne.
,,Kde je Skot a Jace?" Obzerala som sa a nikto nikde. Chytil ma strach že má tento bastard uniesol. ,, Kde sú?" Spýtala som sa no trošku hlasnejšie s hnevom v hlase. Ruky sa mi triasli hnevom. ,,Kľud lebo si ešte ubližiš"
,,Okamžite Má pusť." To  už som nevydržala. Stále ma držal. Vytrhla som z jeho rúk. Chcel ma zase chytiť no nedala som sa. Ja viem že ho nepremôžem no musím. Rozbehla som sa hlbšie do lesa po príjazdovej ceste. Hneď ako sa dalo vbehla som do lesa. Ja vôbec neviem kde som. Božeeee ja sa stratím. No za ním znova nejdem. Moja kondička má zradila asi po štyroch minútach behu som sa tak zadýchala, skoro som odpadla. Zrazu počujem ťažké kroky a smiech. To je totálny idiot keď si myslí že pôjdem s ním. Nič mi nepovedal. Kľudne sa aj stratím no k nemu nejdem. Skrila som sa do najbližšieho kríka čo tam bol. Bol čoraz bližšie. Jeho kroky sa ozývali rovnako ako jeho smiech.

Odrazu všetko stíchlo. To znamená že stojí. Sakra čo keď ma našiel. Vystrašene som sa zahľadela von. Ok..,... možno je všetko ok. ,,Aaaaaa...Pu..S..Ť...Má. o....Kam...ma...aaa!" Zhúkla som po ňom. Chytil ma za ramená a vytiahol z  kríka. Pritlačil má k svojej  hrudi. ,,Kľud žieňa...Kde sa to v tebe zobralo? Nechaj ma aspoň všetko vy...S.. Vysvetliť!" Zhúkol po mne keď som neprestajne kopala nohami a snažila sa vyprostiť z jeho zovretia. Už ma boleli ramená to budú ale modriny. Prestala som sa vzpierať a postavila sa na vlastné nohy. Pomaly uvoľnil ruky, bál sa že mu znova zdrhnem.  Au to  vážne budú modriny. Pošúchala som si ramená. Obrátila sa čelom k nemu. Mal tmavohnedé vlasy ktoré sa lesky pod lúčmi slnka. Jeho gaštanovohnedé  oči upierali pohľad do tých mojich. V jeho očiach bolo vidieť starosť a úľavu. Nechápala som tu starosť.
,,Spala si... Jace a Skot ťa nechceli zobudiť..." Skočila som mu do reči ,,a ty si ma uniesol."
,,Nie počúvaj" chvíľu zostal ticho aby zistil či chcem ešte niečo povedať.
,,Nechceli ťa zobudiť a tak povedali nech ťa zoberiem na rukách."
,,Aby si ma mohol zneužiť?" Založila som si ruky na prsia a vystrela sa,,kto vôbec si? Žačni tým" rázne mu ukážem že sa ho nebojím.

Ale ja áno nerob hlúposti. Tu nemôžeme vyskakovať a ukazovať autoritu.

Neboj bude to vpohode. Nic sa nestane on musí vedieť kto je mojím otcom.

,,Ja som Brian. Som Beta svorky ktorá si vyžiadala tvoju prítomnosť. Jace so Skotom museli náhle odísť za Mathewom (čítaj Meťiu, ten tam uz bol spomenúty)."
,,Skončil si? Lebo ti neverím ako mám vedieť že hovoríš pravdu?"
,,Lebo buď pôjdeš somnou dobrovoľne alebo ťa tam dovlečiem násilím" povedal nekompromisne.
,,Presne to by povedal niekto kto by ma uniesol. Takže pokiaľ nebudem vedieť že Jace so Skotom má nehľadajú tak nikam nejdem"
Ojoj asi to preháňam ale mám na to právo. Zavrčal na mňa a zabil pohľadom. Vybral mobil a vytočil nejaké číslo. Pozorne som ho sledovala aby niečo neskúsil. Do telefónu dobré že nevrčal každé slovo. ,,Nechce ísť...A áno ...Dobré ...Dám ti ju" nepočula som rozhovor. Ale asi človek za telefónom vedel presne čo sa deje. Podal mi mobil.
,,H.. Haló?" Neisto som sa ozvala bála som sa že na mňa nakričí človek na druhej strane telefónu.
,,To som ja Skot. Čo to vyvádzaš? Musel som ísť za Methewom. Jace je v svorke."
,,Skot prosím povedz mi že tento tu hmm Brian má neuniesol a vážne hovorí pravdu.'' ,, Je to naša Beta."
,,No dobre verím mu ale jeden zlý krok a budete má hľadať "
,,Dobré neboj bude to ok"
Týmto skončil nás hovor. Podala som  -Brianovi- mobil. Ten chlap sa mi nepáči. Niečo má na ňom znepokojuje. No možno to je len pocit.
Brian vykročil smerom z lesa.  Išla som za ním.