Vlčia Mladosť

12. Pravda

Došla som domov napapaná do sýtosti a ponorená do svojich myšlienok. Počula som o spriaznených dušiach no neverila som že práve ja budem tá ktorá po 50 rokoch nájde tú svoju. Pretože už cca tých 50 rokov si žiaden vlk pomaly nenašiel tú svoju. Myslela som že mám na výber ako ostatný a vybrať si s kým strávim svoj život. No môj osud si asi myslí niečo iné. Nieje po prvé že sa mi niečo podobné prihodilo. Ležala som na posteli a pozerala na strop. Stále som bola ponorená do myšlienok a zabudla som na čas. Keď som sa spamätala bola už tma. Okej neviem koľko je hodín no nemám žiadnu chuť ísť ešte spať. Rozhodla som sa ísť zabehať a možno aj trochu po cvičiť. Prezliekla som si svoje tepláky a dala si tenisky. Zapla som si obtiahnutých mikinu. Kráčala som cez lúku na cvičisko. Udivuje má aké máme vlastné schopnosti. Vidím v tme akoby bol deň. Ale nepopieram vlci vidia svet z trocha inej perspektívy takže sa mi to môže skutočne zdať až také nadpozemské. Aj keď chcela by som tu ostať bez ohľadu na to že môj otec nebude súhlasiť. Najprv vyriešim problém s tým pošahaným démonom a potom sa uvidí čo ďalej ale moje kroky budú smerovať sem.

Už som bežala nejaké 10 kolečko ktoré malo asi 1000 metrov takže to znamenalo že som zabehla 10 km. Od kedy som začala spolupracovať s vlčicou zdá sa mi všetko ľahšie. Pridal sa ku mne niekto. Pridávala som spomaľovala no on bol na mne nalepený. Úplne som zastavila aby som sa pozrela kto to je. Zacítila som veľmi známy pach. ,,Chris čo to myslíš že robíš ?" Okej to vyznelo trošku nahnevane. Ale áno som vlastne nahnevaná prečo ma prenasleduje. ,,No išiel som si zabehať keď si tu bola ty tak som si povedal prečo sa trocha nezabaviť" ,,Ty si pako " vyplazila som mu jazyk a utekala ďalej po dráhe keď som cítila že má dobieha zrýchlila som tak rýchlo až moje sily pomalí začali vypovedať službu. Vedela som že má už nedobehne no nečakala som že ho predbehnem zo zadu. On to vedel že tadiaľ pôjdem takže sa otočil a otvoril náruč. Chytil ma no ja som išla takou rýchlosťou že sme skončili obaja na zemi. Snažila som sa polapiť dych no pri tomto ako som sa rehotala sa proste nedalo. Ležala som na zemi a váľala sa od smiechu zatiaľ čo Chris sa postavil a oprášil s mierne pobavený pohľadom. Zaprela som sa o lakte a pozrela mu do očí. ,,No čo ty moja beta "zažartovala som. Aj jeho to pobavilo. Postavila som sa a oprášila. ,,Chris pravde podobné mi to nepovieš no prečo ste si vybrali mňa na pozíciu Alfy. Pre vás som prakticky nikto" skonštatovala som situáciu a vážne som potrebovala vedieť odpoveď. Viem že by mi to Thomas nepovedal. Poškrabal sa za uchom ako to spravil aj Thom. Zlaté. Asi tiež hľadal správne odpovede. ,,Vieš čo spravíme to takto ak vyhráš nado mnou v boji poviem ti odpoveď. "
Prikývla som. Presunuli sme sa do ringu. Páči sa mi keď tu nikto nieje. Aspoň nebude na mňa nikto pozerať. Asi sa len pravdepodobne strápnim a odpoveď nedostanem.

Začali sme okolo seba krútiť ako dva naštvané vlky. No ani jeden sme taký pohľad nemali. My sme mali pohlaď radosti a zabávali sme sa na sebe. Prvý uder viedol on ale neúspešne keď som sa mu s ľahkosťou vyhla. Druhý viedol tiež on no teraz som mu chytila ruku a druhou mu chcela vraziť do brucha. Ani ma neprekvapilo že tento márny pokus sa mi nepodarilo a teraz mi on držal dlaň v tej mojej. Akokoľvek som sa snažila od neho dostať sa nedalo. Takže musím niečo využiť. Využila som svoju výšku keďže som pomerne nízka som mu podliezla pomedzi rozkročené nohy a potiahla si svoju ruku. Onedlho ležal na zemi no moju ruku držal stále rovnako. Ach tak teda využijem svoju osobu. Začala som sa k nemu nakláňať akože mu idem dať pusu. No nemala som to v pláne. A ako sa mi to potvrdilo prestal dávať pozor a sledoval každý môj malý pohyb až k nemu. Pustil mi ruku keď som bola tak blízko jeho pier že už chýbal len malý kúsoček. Doslova sme si dýchali navzájom vzduch. A to som ja už využila odtiahla som a chytila mu jeho ruky nad hlavu. On sa ani nebránil. Bože čo je to zo všetkými najprv Thom na mňa pozerá 10vminút vkuse potom ten neznámi a teraz aj Chris. Iba som zavrčala a postavila sa z Chrisa. ,,Toto nieje pravda Chris už aj ty?" Nahodil pohľad nechápavé ho šteňatá. ,,Najprv tvoj otec, potom neznámy chalan mi povie že som jeho spriaznená duša a teraz ty. Čo je to s vami?" Preskočil mi hlas a už tam bola počuť beznádej.
,, Prepáč" povedal skoro nečujne, nebyť môjho úžasného sluchu ani by som to nepočula. No keď som sa naňho pozrela naspäť už tam nikto nebol. Zostal tam len jeho pomaly sa vyparujúci pach. To bola jediná známka toho že tam skutočne bol.