Nevyrieknuté [POZASTAVENÉ💔]

Šiesta kapitola

Stephanie sa zobudila s jemným úsmevom na tvári. Včerajšok bol dokonalý. Juliet vždy vedela, ako potešiť jej dušu. Celý večer si užívala blízkosť vernej priateľky, a skutočnosť, že si môže dopriať toľko maškŕt, koľko si zaumieni. Na panstve mala povolených len niekoľko sušienok týždenne. Mladá dáma, ešte k tomu hodná vydaja, musí vyzerať perfektne.

Zazvonila na Marthu a o chvíľu už bola vychystaná. Dnes si vybrala ružové šaty, ktorých korzet bol najnepríjemnejší zo všetkých. Vedela však, že jej matka tieto šaty obľubuje, pretože zvýrazňujú jej krivky. Páčili sa jej až natoľko, že kúpila troje ďalšie, len v iných farbách. Dúfala, že keď ich bude mať oblečené, matka nejakým zázrakom zabudne na to, ako sa včera priskoro ospravedlnila z večere.

Vyšla z komnaty. Dnes sa znova zobudila prvá. Vedela to podľa toho, že komnaty jej sestry a rodičov mali zatvorené dvere. Keď členovia rodiny raňajkujú, dvere sú otvorené- služobníctvo usilovne upratuje a vetrá.

Celkom sa tomu potešila, aspoň bude mať na výber z čerstvo prestretého stola. Podišla k vrchu schodišťa.

"Dobré ránko, slečna Belmontová," ozval sa za ňou známy hlas.

"Dobré ráno, pán Matthew," pootočila sa a na tvári sa jej objavil jemný úsmev, ktorý hneď zmizol. Matthew si ju prezeral od hlavy po päty, pričom sa ani nesnažil zakryť skutočnosť, že zjavne obdivuje kypré časti jej tela. Stephanie sa strhla a začala zostupovať po schodoch.

Čo mi je po slušnom správaní, keď tu na mňa tento vraj 'gentleman' chlipne zíza.

Potom spomalila. Opadol z nej počiatočný hnev a nebola si celkom istá, či jej to vážne bolo až také nepríjemné. Matthew bol šarmantný mladý muž a ona ho zjavne priťahovala.

"Neutekajte predo mnou, milady," dobehol k nej a chytil ju za rameno.

"Ja neutekám, len umieram hladom," odvetila nevinným klamstvom s jemne sklonenou hlavou. Cítila, ako sa jej začínajú rozpaľovať líca. Chcela stúpiť na ďalší schod a vymaniť sa z jeho zovretia, no on ju obrátil tvárou k sebe. Stephanie sa zdesila. Cítila, ako sa jej zrýchľuje tep. Matthew jej jedným prstom chytil bradu a nadvihol jej hlavu tak, aby sa mu pozerala priamo do očí. Do jeho ľadových očí.

"Ste rozkošná, keď sa červenáte," povedal a pohľadom jej kĺzal po tvári. Rukou sa jej pomaly zviezol na driek a druhou sa jej začal pohrávať s pramienkom vlasov.

Stephanie sa mu vytrhla a rýchlo zišla o tri schody nižšie. Ďalej zájsť nestihla. Matthew ju dobehol, surovo otočil, ruky jej obmotal okolo drieku a pritiahol ju k sebe tak silno, že skoro nemohla dýchať. Pozrela mu do očí. Videla v nich len chlad. Ten chlad, ktorý ju tak desil. Pravou rukou ju stále držal pevne pri sebe a chrbtom druhej ju pohladil po líci.

"Nevzpieraj sa," šepol.

Stephanie sa snažila vymaniť z jeho zovretia.

"Stephanie," chladne zašomral, rukou jej chytil zátylok a priblížil sa k jej tvári tak blízko až cítila jeho dych na svojej pokožke. Odvrátila hlavu načo on zosilnel svoj stisk a drsne ju pobozkal na pery. Stephanie vypleštila oči, využila chvíľu jeho nesústredenia a vytrhla sa z jeho náručia. Zbehla až na spod schodišťa a vbehla do jedálne.

Roztrasene si sadla a snažila sa upokojiť. Matthew vošiel hneď po nej a znechutene na ňu pozrel.

"Dáma sa chce nechať prosiť. Na Vašom mieste by som nebol taký tvrdohlavý," posmešne hlesol, šarmantne sa uklonil a vyšiel z jedálne.