Nevyrieknuté [POZASTAVENÉ💔]

Sedemnásta kapitola

Všetko na tejto čistinke, ktorá sa pred ňou rozprestierala bolo čímsi zvláštne. Tráva bola zelenšia, stromy vyššie a slnečné lúče teplejšie. Vôňa kvetov intenzívnejšia a podlhovastý domček s drevenou strechou ovešaný sušeným harmančekom a mätou utešenejší, než bežné chalúpky.

Úkosom zazrela na muža po jej pravici, ktorý vyzeral byť duchom neprítomný.

Trhla sa, keď začula výrazné vŕzganie mohutných drevených dverí. Vyšla z nich žena oblečená v maslových šatách z hodvábneho šifónu, trepotajúcich sa vo vetre, ktorý prečesával aj jej dlhé vlasy medovej farby. Keď zbadala návštevníkov na kraji lesa, namierila si to priamo k nim.

Stephanie sa opäť pozrela na muža. Chcela vidieť, ako reaguje na jej príchod.

Bola naozaj krásna. Keď sa k nim dostatočne priblížila, na tvári sa jej rozhostil širokánsky, žiarivý úsmev plný lásky. Stephanie mala pocit, že žena ju ani len nezaregistrovala. Rozbehla sa smerom k mladému mužovi, ktorý ju už čakal s otvoreným náručím.

"Daniel! Ja-ja... Neverím vlastným očiam..." pišťala žena. Stephie usúdila, že je približne vo veku muža, mohla mať nanajvýš dvadsaťpäť. Stála ako piate koleso na voze a sledovala ich radostné gestá a výkriky. Očividne sa dlho nevideli.

Daniel chytil Victoriu za plecia a odtrhol ju od seba. Očami nasával známu tvár. Nechal myseľ, nech sa rozpomenie na všetko, čo prežil na tomto mieste. Chcel, aby mu príjemné spomienky zaplavili srdce.

"Daniel Easton... Si to vážne ty?" neveriacky zašepkala. "Č-čo..."

"Tu robím?" dokončil za ňu a zaškľabil sa.

"Vedela som, že sa dnes stane niečo skvelé! Vedela som to! A teraz si tu... Ja tomu naozaj nemôžem uveriť!"

"Ach, Vicky... Tak veľmi si mi chýbala!" okrem toho, že bola jeho sesternicou, bola tiež najlepšou priateľkou- vedela o ňom všetko.

Keď sem Daniel chodil pomáhať starým rodičom alebo len tak, na návštevu, dlhé hodiny sedávali v tráve a sťažovali sa, vylievali si srdcia a utešovali sa. Pravda, občas si skočili do vlasov, to však zakaždým len upevnilo puto medzi nimi.

Victoria je od neho staršia len o tri roky, no stále bola vyspelejšia. Jej názory boli múdre, sebavedomie závideniahodné a jej viera a sila nevyčerpateľné. Obdivoval ju. Žila sama v dome zdedenom po rodičoch, ktorí ho zas zdedili po jej starých rodičoch. Na rozdiel od jej sestier, ktoré si vzali poväčšine prvorodených synov mestských statkárov, kováčov či šustrov, Vickie sa nikdy nevydala.

Táto chalúpka je perfektná oáza pokoja- presne tak to povedal aj Stephanie. Victoriina mama aj jej babička boli tiež bylinkárky. Obľubovali súkromie, ktoré poskytuje len hlboký les. Danielov otec často označoval svoju matku, manželku svojho staršieho brata a aj ich dcéru za šamanky, no stále len v rámci vtipkovania.

Tieto tri ženy: Danielova babička, teta aj Victoria boli vychýrené láskou k liečeniu ľudí a láskou k Bohu.

Všimol si, že Victoria pohľadom skúma jeho tvár. Usmial sa. Určite ho v hlave hodnotí. Naposledy sa videli, keď mal Daniel sedemnásť rokov.

Žena ustúpila o krok dozadu, aby mala lepší výhľad. "Vyzeráš... Si krásny." Opäť sa mu hodila do náručia.

"Aj ty," odvetil jej Daniel.

Stephanie sa začínala cítiť nepríjemne. Prestupovala z nohy na nohu a prstami prechádzala po zárezoch v čútore.

Všimla si, že žena ju konečne zbadala, a tak si automaticky uhladila vlasy- od mala ju učili, aký dôležitý je prvý dojem. Teraz sú však rozstrapatené vlasy jej najmenším problémom. Aj tak je celá zamazaná, udychčaná a líca jej horia. Vlastne sa nemusím snažiť zapôsobiť. Matka ma nevidí. Nikto ma nevidí. Akurát tak nevychovaný únosca a jeho šialená družka.

Victoria preskakovala zvedavým pohľadom z Daniela na Stephanie.

Daniel sa zhlboka nadýchol, chcel jej všetko vysvetliť, no nevedel ako. Videl na nej zjavné zaskočenie a výčitky v jej pohľade. Hádam si nemyslí, že som sa k nej nesprával s úctou. Pri pohľade na vydesenú Stephanie jej to ale určite zišlo na um.

Victoria si všimla jeho rozpaky, preto pohotovo vzala ustatému dievčaťu čútoru z rúk. "Ahoj, som Victoria Eastonová."

Stephanie sa už nemohla cítiť horšie. Celé telo ju bolelo, v hlave jej dunelo a práve zistila, že jej únosca má manželku. Aký zvrátenec by nechal manželku napospas samote v takejto odľahlej chalupe, len aby uniesol inú ženu?! Nie nadarmo sa hovorí, že manželia sú jedno telo- títo dvaja sa na seba zjavne ponášali.

"Ehm... Teší ma." Nevedela, čo iné by mala povedať. Trápne ticho naplnilo vzduch okolo nich. Stephanie sa čudovala, aká je Victoria šokovaná. V hlave si to odôvodnila tým, že pravdepodobne netušila, kde jej manžel bol a ani to, kto je ona. Možno, keby Stephanie nebola taká vyčerpaná, napadlo by ju, že žena nemusí byť nevyhnutne Danielovou manželkou.

Victoria prosebne pozrela na Daniela. Vedel, že musí prehovoriť. Keby sa mu len všetky slová zrazu nevyparili z hlavy!

Victoria bezradne pokrútila hlavou. "A smiem vedieť, kto si ty?" opatrne sa usmiala.

Stephanie zodvihla hlavu a troma prstami jemne zovrela a nadvihla vrchnú sukňu. "Som lady Stephanie Agnes Belmontová." Zľahka sa uklonila. Presne, ako očakávala, žena zalapala po dychu a vydesene pozrela na muža.

"Daniel!" skríkla priškrteným hlasom a nahnevane ho ťahala preč.

"Ty si šialenec! Dobrý Bože, tak Adam hovoril pravdu? Si člen Vlkov?! Tá chudinka je tvoja obeť?" vrieskala a rozhadzovala rukami. "Pomiatol si sa! Ani trocha sa nehanbíš?!"

"Vickie..." snažil sa ju upokojiť. Nervózne sa obzeral cez plece- bál sa, že ju Stephanie započuje. "Nekrič."

"Ó, môj drahý, budem kričať! Tak nahlas, ako mi bude hrdlo ráčiť! Prečo si ju sem doviedol?!" zhrozila sa.

"Neviem... Nič iné mi neostávalo. Tvoj domček len tak hocikto nenájde. Myslel som, že by som tu... sme tu mohli chvíľu ostať. Aspoň kým..."

Skočila mu do reči. "Kým čo? Čo sa deje?"

"Neodovzdal som ju Vlkom." Ironicky sa zasmial a rukami si prečesal vlasy.

"Čože?" zašepkala.

"Počula si."

"Pre-prečo? Veď ťa môžu zabiť! Keď nie Vlci, tak určite grófove stráže!"

Daniel na ňu uprel pohľad, ktorým jej ukázal kúsok svojej duše. Do toho pohľadu vložil všetky svoje pocity, ktoré nemohol vysloviť nahlas.

"Ach tak..." Pozrela na dievča, ktoré si sadlo do trávy. Daniel spravil to isté. Victoria bez slova vykročila smerom k nej. Daniel ju chytil za ruku.

"Ďakujem," šepol.

Otočila sa a zaryla svoj pohľad až na dno jeho myšlienok. "Vie to?"

Otázka visela vo vzduchu hodnú chvíľu. Daniel presne vedel, čo chce Vickie vedieť. Povedal si jej to? Vie, že ju miluješ? Vie vôbec, kto si?

"Nie..."

•To už sedemnásta?? Ale to beží, čo? ❤