BAD BITCHES [Dokončené]

17 časť

A hádajte kto boli tí chalani. Predsa tí siedmy buzeranti ktorých sme dneska stretli v parku s babamy.

„Tomáš, brácho" povedal mu hen ten Dalibor sa tuším volal ten čo mal tie okuliare. A bratsky sa objali to isté aj s tými ostatnými, divila som sa že tí zvyšný vedia aj rozprávať, keď že v parku vôbec nerozprávali.

„A ty si.. počkaj veď my sa už poznáme" prišiel ku mne Dalibor. Dobre si pamätám jeho meno.

„Čože?! Vy sa poznáte?! S kade?! Odkiaľ?" vypytoval sa Tomáš.

„To sú tí siedmy buzeranti čo sa tam k nám v tedy priplietli" povedala som mu a zadržiavala som smiech.

„Ale povedala si že nemáš chalana tak ako to že teraz tu stojíš s Tomášom a držíte sa za ruky?" povedala tá ružo vláska čo mi v tedy vravela do mobilu keď som volala s Tomášom.

„Iba pred hodinkou sme sa dali do kopy tak si zavri papuľku ružo vláska" a všetci okolo nás vybuchli do smiechu.

„Prečo mi tak vravíš?" povedala urazene ružo vláska. Ako keby fakt nevedel že prečo.

„No prečo asi, hádaj" povedala som mu.

„Preto lebo máš ružové vlasy ty debil" povedal mu po medzi smiech ten zo sivými vlasmi s ktorým som si zahrala tú hru. Nečakala som však že príde ku mne. Prišiel ku mne. Tomáš si zatiaľ nič nevšimol lebo sa rozprával s tým Daliborom. Tak zatiaľ mi dal svoje ruky na moje boky a naklonil sa mi k uchu a povedal:

„Nechceš si zase zahrať hru? Tomáš sa to nemusí dozvedieť" pošepkal mi to do ucha.

„Nie nechcela by som si zahrať hru." Pošepkala som mu.

„Prečo?! Veď ho aj tak nemiluješ, videl som to na tebe" to je to na mne až tak vidieť?! Budem sa musieť viacej k nemu chovať lepšie.

„Nič o tom nevieš" usmiala som sa.

„Ale viem a veľa" povedal a pobozkal ma na krk.

„Hej vy dvaja, čo robíte?" zakričal po nás Tomáš. Len sa modlím aby si nevšimol to ako ma hen ten bozkával.

„Len som ju chcel privítať v objatí na zoznámenie" usmieval sa objímal sa somnou.

„Okej, Ale Marek, pozor, vieš že je len moja" povedal mu Tomáš. Tak že tento buzerant sa volá Marek. Hm pekné meno. Aj sa mu hodí.

„Ahá tak že Marek" povedala som mu po tichu a ešte stále som bola v jeho objatí, neviem prečo ma ešte nepustil.

„Ahá tak že Lola" povedal presne to čo v parku Dalibor.

„Nekopíruj Dalibora to už dneska povedal on" upozornila som ho a trošku som sa pri tom zasmiala.

„Si zlatá keď sa chichoceš" povedal Marek.

„A ty si hrozný, debilný človek, nie si ani zlatý ani pekný a vyzeráš ako buzerant" vravela som mu z vážnou tvárou ale dlho som ju nedokázala udržať tak som sa trošičku usmiala. Samozrejme to že som povedala že nie je pekný ani zlatý som nemyslela vážne, veď bol zlatý ale nebol vôbec môj typ.

„Tak teraz si ma urazila" povedal smutným tónom pustil ma a odišiel k ostatným chalanom. No teda chcel ísť ale zastavila som ho.

„Ale veď som to nemyslela vážne ty truhlík jeden sivý" usmiala som sa.

„Vážne?!" začal sa usmievať ako slniečko na nebi.

„Naozaj" usmiala som sa na neho a objímla som ho.

„No už ste sa udobrili a môžeme ísť" povedal ten chalan zo skoro čiernymi očami a slabo hnedými vlasmi. Tak sme sa pohli z Marekom teda k nim.

„A ako sa on vlastne volá?" opýtala som sa Mareka potichu keď sme išli k nim.

„On je Adam" povedal Marek. „A tá ružo vláska je Dano, Ďalej ten čo má tú bape mikinu s bomberou a zelený premienok na vlasoch je Nikolas" to sú ako že všetci z nich označkovaný farebnými vlasmi alebo čo? Pomyslela som si a potom som ďalej počúvala Mareka „No a tí dvaja čo sa podobajú ak si myslíš že sú dvojíčky tak sú a ten čo má silno modrú bomberu je Miro" ukázal na chalana čo mal aj modré vlasy, vravím oni sú poznačkovaný „ A ten druhý s tou maskáčovou bomberou je Oliver." Konečne dohovoril, pamätám si ich len podľa vlasov všetci sú označený nejakou farbou.

„A inak to vám v tých bomberkách neni zima?" povedala som všetkým keď už sme boli pri nich.

„Nie" povedali zborovo. Tomáš ma chytil za ruku a odišli sme s Gastra. Keď sme už boli na prízemí s kadiaľ sa vychádza som si všimla troch ožratých chalanov.

Je tu 17.časť, Dúfam že sa páčila. ❤️😍