„A vôbec ťa nezaujíma od koho alebo od čoho máš tú jazvu?"
„Nejaký čas som sa to aj snažila zistiť, no ale po vypočutí si všetkých svedkov, som to vzdala. Nikto nič nevedel...teda aspoň mi to tak vraveli."
„Tak to poďme zistiť."
Zoe sa snaží ochráni...
-Maggie vytiahla niečo z vrecka, ukázala to hlavohruďovy a ten nás bez problémov pustil dnu.
Nemala som slov.-
Tak, ako bola nádherna z vonku, ešte krajšia bola z vnútra.
Nádherne mravorové steny, ktoré siahali až po strom. Nádherne lesklá podlaha, v ktorej bol viedieť môj odraz. Moderné zariadená do farieb bielej a čiernej.
Samozrejme, všetko bolo ovládané elektronicky z veže, ktorú som si stihla všimnúť pri vstupe.
Hneď ako sme vošli, tak nás začal prehmatávať ďalší hlavodruď. Neviem, čo si myslia. Určite, by sa dve baby vo veku šestnásť a sedemnásť rozhodli ísť vylúpiť (ani neviem koho) dom.
„Bienvenido, te estoy esperando, ven." zrazu sa ozvalo zo strmého schodiska
„Čo to do..."
„Ticho, poď so mnou." nenechala ma dohovoriť, zakryla mi ústa rukou a ťahala ma smerom za čudne rozprávajúcim mužom
„Môžeš aspoň potvrdiť, že to bol ten tvoj slávny Alejandro? Aspoň prikývni na znak súhlasu...prosím." šepkala som, čo najviac to šlo, len aby ma sprevádzajúci hlavohruď nepočul
„Pšttt." prikývla na znak súhlasu
Nevedela som, kam to ideme, ale schody mi pripadali nekonečne dlhé.
Napokraji síl sme sa konečne dostali do cieľa.
Na prvý pohľad to vyzeralo ako laboratórium, ale nebola som si istá. Oslepilo nás silno vyžarujúce svetlo vychádzajúce z miestnosti, do ktorej sme vkročili.
Keď si moje oči konečne zvykli na to svetlo, zistila som, že som sa nemýlila.
Bolo to až extrémne moderne zariadené laboratórium. Nepripomínalo tie strašidelné typické laboratória, ktoré každý poznáme z filmov.
„Bienvenida. Moji drahí priatelia." ozvalo sa spoza vysokej, čiernej stoličky
„Gracias, Alejandro."
„Čo vás ku mne privádza?"
„Toto je Zoe, je to moja dobrá kamarátka, Alejandro." Maggie dohovorila a ukázala na mňa
,,Dobre, dobre ale čo chceš odo mňa Maggie?" muž sa konečne pohol zo stoličky a kráčal smerom ku nám
Bol to vysoký muž, tmavšej pleti. Vlasy mal čierne a na tvári mu vynikali belaso modré priam až žiarivé oči. Doslova ma hypnotizovali. Pôsobil elegantne.
,,Gusto en conocerlo. Moje meno je Alejandro DeGanas a som dobrým kamarátom Maggie. Ako ti môžem pomôcť Zoe?" natiahol ruku na znak pozdravu
,,Teší ma. Ja vlastne ani nev..." Maggie ma nenechala dohovoriť
,,To ja Alejandro, ja som ťa vyhľadala."
,,Dobre, tak čo odo mňa teda potrebuješ?" otočil sa smerom k Maggie
Maggie sa nahla k Alejandrovy a niečo mu šepkala. Zdalo sa, že nechce, aby to vedeli hľavohrude, ktoré boli všade, kam som sa pozrela. Alebo nechcela, aby som to počula ja, ale prečo?
,,Prosím?!" Alejandro zrazu vykríkol
„Nestihla som sa ani zľaknúť a Alejandro s Maggie ma ťahali niekam preč, ale kam?"Túto otázku som si kladla počas toho, ako ma niekam viedli. Alejandro bol zvláštny, všimla som si, že má na krku tetovanie. Nebolo to také typické tetovanie. Páčilo sa mi. Bolo niečim zvláštne a výnimočné.
,,Páči sa ti, však?" Alejandro si zrejme všimol, že dlho pozerá na jeho krk, ale ako to mohol vidieť, veď mi bol otočený chrbtom...hmm.
,,Nemaj obavy, dočkáš sa ho." povedal
-TO BE CONTINUED-
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
