She's LESBIAN

XVII

-,,Páči sa ti, však?" Alejandro si zrejme všimol, že dlho pozerám na jeho krk, ale ako to mohol vidieť, veď mi bol otočený chrbtom...hmm.

,,Nemaj obavy, dočkáš sa ho." povedal-

„Nemaj obavy, dočkáš sa ho."
Táto veta mi v hlave znela po celý čas, ako sme stúpali po schodoch.
Po celý čas, ma Maggie držala za ruku.
Nebolo to to necitlivé držanie a mačkanie ruky, ale bolo to jemné a citlivé.
Nikdy pred tým, ma takto nedržala.

Keď sme sa konečne dostali do ciela, moje telo zavalila husia koža. Začal mi stúpať adrenalín. Cítila som, ako vo mne narástal strach.

Po celý ten čas som držala Zoe za ruku.
Cítila som, ako sa jej potia dlane a v jej očiach som videla strach.
Nechcela som, aby sa bála.
Chytila som jej ruku jemnejšie a citlivejšie. Nikdy pred tým, som ju takto nedržala.
Videla som, ako jej narastá jemný úsmev na tvári.
Nenápadne sa na mňa pozrela.
Myslela si, že to nevidím. Je hrozne zlatá, keď sa bojí.

Konečne sme narazili na veľké, čierne dvere s nápisom "WwWorld". Nápis bol bielej farby, takže dokonale vynikal na čiernych dverách. Nedalo sa ho nevšimnúť.

„Megs...?" stlačila som jej ruku silnejšie

„Zo...?" zaškerila sa na mňa. Očividne ju bavilo ma provokovať. Nemôžem si pomôcť, je taká zlatá, keď sa škerí.

Pri dverách stál ďalší hlavohruď.
Alejandro mu niečo pošepkal a ten nás bez zaváhania pustiľ dnu.

„O môj bože..." pozrela som sa na Maggie nechápavým výrazom.

„Welcome home." povedal Alejandro a naznačil, aby sme vošli dnu

Bola to veľká, priam obrovská moderne zariadená telocvičňa.

Nebol jeden jediný kúsok, ktorý nebol moderne zariadený. Takže ma to neprekvapovalo.

Zaujímavejší boli ľudia, ktorí tam cvičili?
Neviem, či sa to dalo nazvať cvičením.
Behali, skákali a správali sa, ako zvieratá.
Celé mi to tam pripadalo, ako v nejakej Zoo.

„Vysvetlí mi niekto, čo tu rob..." nestihla som to ani dohovoriť a prudko som spadla na zem. Na nič viac si nespomínam.

***
Maggie's POV

„Povedala mi, že sa jej to stalo na stanovačke. Cca rok a pol dozadu. Ale háčik je v tom, že neviem, ako sa jej to stalo. Na polovicu vecí si nespomína." svoj pohľad som uprela na sladko spiacu Zoe.

„Áha, to je všetko, čo vieš?" Alejandro sa na mňa nechápavo pozrel

„Bohužial..." môj zrak pristál na lesknúcej sa podlahe pod nami

„To nám veľmi nepomôže. Myslíš, že sa nám podarí zistiť niečo viac?" pozrela sa na mňa so založenými rukami

„Neviem, ale skúsiť to môžme."

„Skús to prvá. Nám toho veľa nepovie."

„Prečo?!"

„Ty vieš prečo." žmurkol a odišiel

„Neznášam ho. Nechápem, čo tým myslel. No nič, poďme na to." hovorila som si sama pre seba, keď som pomaly a niesto kráčala smerom k Zoe

-TO BE CONTINUED-