She's LESBIAN

XIX

-„Ako? Prečo? Kto?..." automaticky som zo seba vyvalila, keď som uvidela doudieranú Maggie.-

Mggie's POV

„No...ehm...tak trošku si sa nám neovládla..." povedala som spolu s malým úsmevom sediac stále na zemi

„Čo? Kurva...ako neovládla?! Nikdy v živote som sa takto necítila. Doslova som si pripadala, ako námesačná..."
hneď ako mi to Zoe povedala, tak som sa snažila zachovať pokoj a vstať konečne z tej chladnej dlážky. Nechcela som jej to vysvetlovať sama...

Keď sa mi konečne podarilo vstať, videla som, ako maggie krvácajú obidve oči. Pohltil ma chaos. Nevedela som, čo mám robiť. Zoe sa zrútila na zem. Keď som ju po dlhšej chvíly nedokázala prebrať, tak som sa rozhodla, že si trochu "zacvičím". Rýchlim švihom som ju dostala do vzduchu.

V náručí sa mi ju podarilo odniesť až za Alejandrom.
Hneď sko sme tam prišli, Alejandro vedel, že niečo nie je v poriadku. Videl, ako sa snažím zadržať nezadržatelný vodopád sĺz.

Okamžite si odpratal kreslo, na ktoré som opatrne položila Zoe. Nebol čas na zbytočné otázky. Alejandro okamžite konal.

Zoe's POV

Vôbec som nechápala, čo sa to so mnou stalo a už vôbec som nechápala tomu, prečo leží Maggie na zemi vystrašená a bezvládna. Nevedela som, čo mám robiť.

Stála som tam. Nedokázala som sa pohnúť. Nedokázala zniesť pohľad na doudieranú Maggie. Nedokázala som nič.

Pamätám si, že sa Maggie začala konečne zdvihať sama, asi zistila, že som absolútne nepoúžitelná. Ďalej si nič nepamätám. Viem len to, že som mala nadpriemerne vlhké oči...

Maggie's POV

„Por favor, Alejandro, musíš mi ju zachrániť. Neviem si predstaviť, že by som o ňu prišla. Je moje všetko. Od doby, keď som stratila oboch rodičov som zostala na všetko sama...úplne sama. Keby ju nemám...bože...neviem si predstaviť, kde by som teraz bola. Vždy stála pri mne. Či v zlej alebo v dobrej chvíly. Jednoducho vždy. Nezáležalo na tom, ako je jej. Stále záležalo na to, ako je mne a teraz to chcem napraviť. Chcem jej dokázať, že mi na nej záleží." Alejandra moja reč dojala. Nikdy pred tým som ho ešte nevidela plakať. Vždy mi pripadal, ako chlap, ktorý sa bráni citom a neuznáva pravú lásku. Ale bol to správny chlap. Vždy pomohol, ak mohol.

„I. Insto diablo del cielo. Ir lejos del cuerpo...I. Insto diablo cielo. Ir lejos del cuerpo...I. Insto diablo..." opakoval stále dookola Alejandro. Absolútne som nerozumela ani slovu. Ale vedela som, že to zaberá. Začala som cítiť, také čudné teplo v sebe. To teplo sa zväčšovalo. Cítila som, ako strácam pevnú pôdu pod nohami. Vedela som, že strácam stabilitu. Moja hlava prestala pracovať a nedokázala som sformulovať súvislú vetu. Nechápala som, čo sa to so mnou deje...

-TO BE CONTINUED-

Hi, guys...my name is Jamie Oliver and today...KIDDING XD

V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za ten dlhý čas, ktorý ste museli absolvovať, aby ste sa vôbec dočkali novej časti. Musím sa vám priznať, že som absolútne nemala čas a ani nápad na pokračovanie. Ale...ha, niečo ma osvietilo a tramtadadám. Nová časť je na svete. Dúfam, že to čakanie bude odteraz menšie.

Enjoy ^^. love you all.