Wings

Kapitola 02

Erika POV
Konečne sme tu! Podľa letušky, naše pristátie prebehlo hladko ale moja halva tvrdí niečo iné. Po 12 hodinovom lete sme tu! Konečne vysnivané mesto Seoul!

"Yeeees !" Vykríkla som na celé letisko a objala som Stellu a Viki
"Hej, hej kľudni sa, za to hneď nám hanbu robiť nemusíš" okomentovala Stella.
"No, nechaj ju konečne sme sem prišli a všade aziatiii a pekný a...malý" povedala Viki a pobzerala sa okolo.
"Neboj Viki nie si tu najmenšia. Vidíš tam je jedna, pozri a ešte aká vysoká" ukazala som na osobu ktorá stala chrbtom nám a mala dlhé vlasy s chudou postavou . V tom sa otočila a z krásnej vysokej ženy sa stal krásny muž? A ešte lepšie bol to môj lektor z vysokej školy. Nechápala som, nikdy nenosil rozpustené vlasy.

"No hej, krásna žena" sarkasticky povedala.
"A ešte lepšie je to môj lektor zo školy" dodala som.
"Čooo?" Naraz Stella s Viki vykrikli a medzi tým k nám prišiel lektor.
"Dobrý deň dámy , akú sme mali cestu?" Usmievaví bradatí učiteľ v čiernom sa radostne opýtal.
Všetky tri sme mu prikývli na to že dobrú.
"Moje meno je Miloš a budem váš sprievodca po Kórei."

Po kratkom predstavení na zaviezol na školský internát v centre Soulu.
Bola to vysoká budova z ktorej vychádzali aj prichádzali osoby v našom veku. Neboli to iba aziati, boli to tíndžery z rôznych kútov sveta. Je to tu neskutočne pekné. A najlepšia bola cesta sem všade na bilbordoch boli vyvesené K-pop skupiny a z rádii tu hraje K-pop. No nepovedzte, neni to náhodou raj?

Stella POV
Počas cesty sme sa nevedli vynadívať na krásu Korejského Seolu. Erikin vlasatý učiťeľ nás zaviedol na internát kde budeme daľší polroko bývať.
"Wau" to bolo jediné slovo ktoré som zo seba vedela vidať pri pohlade na ten internát.
"Je to nádherné" povedala Viki tiež s otvoreními ústami z obdivu.

"No podťe dámy, alebo chcete bývať vonku ?" zvolal na nás lektor ktorý už stál pri vchodových dveriach.
"Pardón!" zakričala Erika a rozbehla sa k dveriam.

Po vojdení do budovy internátu som zostala šokovaná. Žila som cez strednú 4 roky na internáte ale takýto luxus som nikdy nevidela. Hlavná chodba bola vylepená azíjskými maľbami, všade voňala vanilka a nikde žiadny prach. Bolo to tu nádherné.

"Myslím že som v nebi" s obdivom povedala Viki analyzujúc hlavnú chodbu.
"Jak je to možné na Slovensku nenájdeš toto ani v 5 hviezdičkovom hoteli."dodala Erika.
"Vieš lebo tu sme v Kórei tu majú úroveň" vtipne som odpovedala.

Všetko bolo úžasné až na výrazi kórejskej mládeži na náš jazyk. Bohužial nevieme moc dobre po kórejsky takže nemôžme tu vykonávať rozhovory v tomto jazyku. Nevadí ale na štastie ja viem dobre po anglicky takže budem náš tímový dorozumievač.

"Erika, teraz vám ukážem kde budete bývať nasledujúci polrok takže, pripravené?" Opýtal sa nás lektor.
"ANO!" naraz sme odpovedali.
"Tak fajn" vzdychol "Poďte za mnou" naznačil rukou nech ideme za ním.

Naša izba mala byť na 5 poschodí. Mali sme možnosť ísť výtahom alebo schodmi. Jednoznačne výťah i keď nie je moc prijemné sa tlačiť vo výťahu 1x1 meter so 4 ľuďmi a batožinou. Už chápem ako sa citia sardinky.

Viktória POV
Po 2 minutovom tlačení vo výťahu sme konečne na prišli 5 poschodie. Rýchlo som vybehla a snažila sa lapiť čerstvý vzduch.
Vbehla som do miestnosti, ktorá bola asi hlavnou chodbou tohto poschodia.
Miestnosť mala trojo dverí a v každých dveriach bola chodba kde boli ubytovaní študenti.

"Takže dámy, vy budete bývať v chodbe na ľavo v izbe číslo 115." rukou naznačil náš lektor. Všetky tri sme sa pozreli tým smerom a boli sme neskutočne zvedavé ako to bude vyzerať.
"Spolu s vami budú bývať aj 2 dievčatá z Busanu" pokračoval Miloš "Sú to baby vo vašom veku a prišli sem študovať tanec a herectvo ale oni vám o tom povedia viac."
"Ste si istý? Lebo teda aspoň ja neviem moc dobre po Kórejsky..." opýtala sa Erika kráčajúc za učiťeľom.
"Neboj sa, vedia po anglicky, boli najlepšie z angličtiny na ich bývalej škole." kým Miloš dopovedal skončili sme pred dverami izby číslo 115. Môj tlak sa začínal zvyšovať lebo som sa neskutočne bála čo ma tam môže čakať.