Kapitola 12

12 2 0
                                    

Stella POV

"Ale nie." Yoongi otrávene povedal a ja som zas nechápala.
Pozrela som sa smerom k dveriam a tie sa rozleteli a do vnútra v behol chalan so slzami v očiach, ktorý sa na mňa hneď vrhol a objal ma. Jeho tvár mi bola hneď jasná...

"Baekhyun?!" bola som šokovaná ale zároveň nadšená. Baekhyun ma silno stískal v objatí, dokým ho Min Yoongi odo mňa neodstrčil.
"Baekhyun! Zas nepoznáš svoje miesto? Nemôžeš len tak vtrhnúť a obíjmať úbohu princeznú!" nakričal naňho Yoongi a on sa iba smutne zatváril. Že vraj úboha...

"Ale keď-" s ešte väčším smutným pohľadom pozrel na mňa "ja som sa o teba tak bál..." stiekla mu slza po tváry a ja som mysela že zomriem. Bol taký zlatý. Nevydržala som a objala ho. Yoongi sa zarazil a Baekhyun sa slastne zasmial.
"Ľudia vraveli, že si nič nepamätáš, je to pravda?" spýtal sa ma a ja som mu prikývla. Závidim Seung mala brata Taeyonga, strážcu Sugu a Beakhyuna ako?

"Umm... Nezober to zle, ale ty si kto vlastne?" spýtala som sa a Baekhyuna to položilo na kolená. Suga sa uchechtol a ja som sa naňho zabijácky pozrela.
"Nevadí, tak ja ti pomôžem si rozpomenúť!" Usmial sa chytil mi ruku a rozbehol sa neznamým smerom. Suga zostal zarazený a začal na Baekhyuna nadávať.

Bežali sme dlhými chodbičkami plné krásnych obrazov a moje vlasy pri behu doslovne leteli. Celý čas ma Baekhyun držal za ruku. Prvá dobrá vec čo sa tu stala.

Dostali sme na záhradu ktorú som pozorovala z okna.
"Waau, je to nádherné!" zhíkla som a rozutekala sa ku kvetinám. Milovala som kvetiny a v tejto záhrade ich boli milioni.
"Milovala si to tu." povedal Beakhyun ktorý mi podal krásnu rudú ružu.
"Ďakujem..." nesmelo som poďakovala, lebo s cítila ako sa mi červená tvár.
"Ruže si mala najradšej... A! Mňa!" vyplazil na mňa jazyk a som smiechom sa rozutekal k jazierku čo sa tam nachádzal. Jeho som mala najradašej, žeby bol moja láska alebo niečo také?

"Hej, počkaj!" rozutekala som sa za ním a snažila sa ho chytiť. Bolo to také zábavné s Byunom Baekhyunom hrať nahánačku. Po chvíľi som ho chytila a obidvaja sme sa zo smiechom zvlali na zem. Ležali sme vedľa seba a pozorovali oblaky.

"Inak, ja som Baekhyun, človek čo ta vždy urobí štastným." predstavil sa a ja som sa prekvapila. Pozrela som naňho a snažila sa pochopiť čo tým myslel.
"Vieš čo, budeš hádať čo som!" s nadšením vyskočil a postavil sa oproti mne.
"A ako?" nechápavo som sa spýtala
"Budem ti ukazovať a ty budeš hadať." povedal a ja som s úsmevom mykla na súhlas.

Baekhyun začal robiť čo najdivnejšie pohyby a ja som nevedela pochopiť, čo robí.
"Rybár?" hádala som a on mykol hlavou na nesúhlas.
"Záhradkár?" zase mykol hlavou.
"Jazdec?" zas mykol.
"No táák! Ja neviem!" začala som knučať a Baekhyun sa iba zasmial a pokračoval.
"Je to tvoj dvorný šašo, preboha." hnusne na nás skríkol Yoongi ktorý nás z diaľky pozoroval.

Obaja sme sa naňho škaredo pozreli a on sa iba uškrnul.
"Ty vieš iba kaziť zábavu." povedal Baekhyun a vyplazil naňho jazyk. Mal pravdu pokazil nám zábavu
"Robím si svoju prácu a už mu bolo lúto Seung že sa tak trápi." povedal a zazrel na mňa. Čo si on preboha o mne myslí?

"Ja by som na to prišla!" skríkla som a on sa iba zasmial.
"No stým vyrazom sa mi nezdalo." pokračoval Yoongi v kritizovaní.
"Tss." Iba som prevrarila zrak a pozrela na Baekhyuna. Mal prekrížené ruky a vraždil Yoongiho pohľadom.

"Čo?" spýtal sa ho s nezáujmom Yoongi
"Si hrubý!" skríkol naňho a sadol si vedľa mňa.
Yoongi si iba povzdychol a otočil sa chrbtom nám. Bože už mi vážne liezol na nervy. Vždy som ho obdivovala ale tuto sa to už nedá zniesť. Som jeho princezná, trocha lepšieho správania by neuškodilo!

WingsDonde viven las historias. Descúbrelo ahora