Wings

Kapitola 14

LeeLu POV
Zobudila som sa v posteli, na ktorej som sa ocitla predošlé ráno. Rozhliadla som sa a všimla som si YoonBi, ktorá bola opretá o stenu izby. Spala, no ako som pomaly vstávala YoonBi sa zobudila.

"LeeLu!" skríkla na mňa a vstala tiež.
"Si v poriadku?" začala mi analyzovať očami telo.
"Ano, som..." nesmelo som odpovedala. Úprimne, bolo to veľmi nepríjemné. Odpadla som pred BTS, kvôli tomu že na mňa Jungkook skríkol. Toto môžem asi iba ja. Cítim sa trápne...

"Rozdrvím toho fagana!" zovrela pesť YoonBi a ja som na ňu hodila neistý pohľad.
"On za to nemohol. Moje telo už to asi nezvládalo, a ten nápor ma zdolal." vysvetlovala som YoonBi a on sa ešte viac zamračila.
"Ale, keby na teba neskríkol, neodpadla by si! A kvôli čomu na teba skríkol? Vedela si jeho meno. Kto to vôbec je? Prečo ho brániš?" nahúkala na mňa YoonBi.

"Jeon Jungkook, môj ultimate bias... a ostatný boli členovia BTS." nesmelým hláskom so jej odpovedala.
"Čo? Takže to čo sme stretli, sú naozaj tí pajáci, na ktorých denno-denne pozeráš ?!" na jej výlev som prikývla. Bola to pravda. Som si istá, že to boli oni, ale... iba mali divné účesy trocha.

"Bože, prečo ja?" chytila sa za hlavu Yoonbi.
Ja som iba ticho stála a pozorovala ju.
"Je to ako nočná mora..." zasmiala sa YoonBi a znova uprela zrak na mňa.
"Ty počúvaš K-PoP, tak prečo som tu sakra ja ?!" zničene sa vypytovala YoonBi.
"Asi, že sme dvojíčky." vtipne som odpovedala a YoonBi ma zabila pohľadom.

V tom sme začuli klopanie. Najprv sme sa zľakli, ale hneď to prešlo.
"Kdo to je?" spýtala som sa  a môj krvný tlak vzrastal.
"Kto?" roztomilo sa zasmiala neznáma osoba. Chviľu bolo ticho, no o minutu na to sa dvere rozvalili a znova sme uzreli tú starú rašplu, čo nám dávala včera prácu.
"Ale, ale, vyspali ste sa?" začala na nás desivým tónom
"Takže keď ste si už pospali, padajte do práce!" chytila nás za uši a vyhodila nás z izby.

Zaviedla na nás do hlavnej miestnosti tohto hostinca a postavila nás pri pult.
"Takže vy nezbedné dievčata," ťukla nám silno po čelách "dnes budete upratovať interiér. To znamená dľážka, okná, strop, steny a tak ďalej, chápete?!" skríkla na nás a my sme jej prikývli. Bola naozaj ako bosorka, šiel z nej strach a des.

Podala nám znova naše náčinie a my sme si povzdychli. Vážne? V druhom svete žijem ako upratovačka? Toto je do plaču.

"Keď dokončíte, priďte za mnou." dopovedala a odišla sa venovať svojím zákazníkom.

My sa rozhliadli a smutne sme si vzdychli.
"Tak odkiaľ začneme?" spýtala som sa YoonBi.
"Od stropu, bude to asi lepšie." ukázala na strop a ja som sa na ňu smutným výrazok pozrela.
"Tak poď." chytila ma za ruku a potiahla ma na poschodie.

Okná nám trvalo umyť asi 2 hodiny, dostať sa niektoré bolo veľmi nebezpečné. Naše gymnastické kreácie ocenovali, ľudia okolo výsmechom. Však skúste sa dostať bez rebríka na najvyššie okno.

Po oknách sme prišli na steny. Čistou vodou sme začali umývať tie staré drevené steny. Prisahám minimálne tisíc triesok v ruke som mala! YoonBi celý čas nadávala na svet, na mňa a na seba. Už ma to prestáva bavit! Argh, ale nechala som to tak. Viem, že je to ťažké, aj ja to mám tak isto.

Z hundraním sme prešli k stenám, čo boli na prízemí podniku. Počas drtivého šmirglovania tej hnusnej steny pri vchodových dveriach, do podniku vstúpil, s uspokojivým úsmevom Jimin.
"Huh?" prekvapene som drgla do YoonBi aby si všimla kto prišieľ.

On si nás pravdepodobne nevšimol a pomalým krokom vyšieľ na druhé poschodie. My s YoonBi, sme iba zarazene pozerali s pootvorenými ústami naňho.
Cítila som, ako ho YoonBi prepaľuje pohľadom. Úprimne, potom čo som odpadla, si nič nepamätám. Mám taký pocit, že sa udialo, niečo o čom by som mala vedieť. Chcela som sa opýtať, no vyrušila ma stará baba, ktorá cez celú miestnosť na nás zjapala prečo nerobíme.

Minimálne 5 minút nám tu robila výlevy o tom že sme iba chudinky, musíme si zarobit na jedlo a bla, bla,bla.
Jimin si nášho "tichého" rozhovoru všimol a iba sa pousmial. My sme si ho nevšimli, ale minútu nás pozoroval Potom sa vytratil do jednej miestonstí.

Bolo to peklo. Po 4 hodinovom umyvaní stien sme prešli na dlážku. Úprimne, neviem čo bolo horšie. Včerajšie upratovanie smradlavého dvora alebo tato podlaha plná zvratkov, rozliatého alkohu a mnoho divných vecí? Neviem, ale bolo mi z toho zle.
"Ja už nevládzem!" nariekala som a oprela sa o YoonBin chrbát.
"Tiež... aspoň by sme mohli mať prestávku..." zamrmrala YoonBi
"Presne tak!" trocha som zvýšila hlas a v tom spoza rohu vykukla ježibabina hlava. Rýchlo sme sa vystreli a prešli k rohu miestnosti, kde sme mali položené veci.

Ako sme umývali podlahu týmito staro-dávnymi mopmi, z jednej miestonsti horného poschodia vyšiel Jimin.
Natiahok sa a pomalým krokom prešiel schodami na prízemie. Sadol si k stolíku pri okne, kde mal ideálny vyhľad na celú miestnosť. My sme si ho nevšimli, lebo sme boli otočené chrbtom ku schodisku.

Hrdo som bojovala so špinavou podľahou, keď ma v tom YoonBi udrela do chrbta.
"Au! To bolo začo?!" pozrela som sa naňu a buchla ju s mopom do brucha.
"Pozri tam" ukázala hlavou nech sa pozrem smerom k oknu.
Pomaly som sa pozreli a uvideľa som strieborné dlhé vlasy a jemný úsmev. Sedel tam Jimin s pohárikom soju v ruke a pozoroval nás.

Rýchlo som sa mu otočila chrbtom a začala som mopom drtiť dlážku.
"Čo tu robí?!" nervózne som sa šeptom spýtala YoonBi. Ona iba mykla hlavou a pozrela naňho vražedným pohľadom. On si iba odpil zo soju a pozeral ďalej. Bolo to divné.

"Hej, YoonBi." ťukla som do nej a ona sa pozrela na mňa.
"Stalo sa včera niečo, o čom neviem?" opýtala som sa a ona si iba hrýzla do pery.

"Ešte sme neskončili..." zamrmlala si pre seba YoonBi.
"Čo?" nechápavo som sa jej opýtala, lebo som jej nerozumela.
"Nič, nič." pomykla rukami.
"Vážne?" neisto som zhíkla.
"Hej, odpadla si a hneď na to odišli asi kvôli západu slnka alebo čo..." jej výpoveď mi neprišla moc dôverihodná.
"Ahha.." mlčky som povedala a z kuchyňe sa znova vykukla hlava tej bosorky. Už sme vedeli že to je signál Hej vy kravy, nestojte a robte!

Celý čas ako sme upratovali, znečistovali sa a ničili si ruky nás sledovaľ Jimin. Čo tým akože chce dosiahnuť? Ako nieže by sa mi nepáčilo, že ma sľeduje člen BTS ale toto bolo divné. Vypil minimálne 4 flašky soju ale nezdal sa byť opitý. Okolo neho sa zoskupovali krásne dámy a vraveli mu aký je úžasný a silný. Dokonalý až na jeho výšku. Všetky väčšinou ignoroval, alebo max nejaké krátke rozhovory.

Už sa stmievalo a naša práca sa blížila ku koncu. Posledný úsek čo nám zostal bol ten, kde sa nachádzal Jimin. Úprimne, bola som nesvoja keďže budem pri Jiminovi upratovať. YoonBi, iba ticho zobrala veci a presunula sa k nemu.
Stála od neho asi 2 metre a silno na zem pustila kýble s vodou. Jimin a ja sme sa zlakli. Úprimné viac desivú YoonBi som nevidela. Vážne jej Jimin nič nespravil? Tomu sa mi nechce veriť!

Malými krokmi som prišla k YoonBi. Chytila mop a začala umývať dlážku. YoonBi dávalana zem vodu vo veľkých vrstvách a silno tlačila na mop. Bola nahnevaná, ale prečo?

"Doma ťa asi jemnosti nenaučili,že?" s úsmevom na jeho tváry ju skritozoval Jimin. Zhlboka sa nadýchla a pokračovala daľej. On sa iba zasmial a oprel si tvár o svoje ruky. Prenikavým pohľadom ju pozoroval a iba sa sladko usmieval.
"Ani odpovedať nevie..." povzdychol si Jimin.

Nie, to nerob, snažiť sa nasrať YoonBi nie je dobrá vec. Videľa som na nej ako sa snaží byť pokojná ale nešlo to moc. Bola mu celý čas otočená chrbtom a iba si robila svoju prácu.

"Umm, prosím, prestaň..." nesmelo som povedala Jiminovi a sa znova iba zasmial. Zaujímalo by ma, čo si ten chlapec dáva, že sa furt smeje.

"Prestať s čím? Ja sa snažím iba nadviazať kontakt." dodal a znova si odpil zo soju.
Alkoholik jeden...

"No my, nemáme záujem." schladným hlasom mu odpovedala YoonBi, ktorá žmýchala handru v kýbli.
"Hee? Prečo?" smutne nariekol Jimin "Včera sme sa ani zoznámiť nestihli."

YoonBi to nevydržala a otočila sa k nemu.
"Čo si tým myslel, že sme nevinné?" s važným hlasom sa ho opýtala YoonBi.
"Prosím?" nechápal Jimin a ja tiež nie.
"Včera si nás označil za nevinné. Prečo?" opýtala sa ho a Jimin sa zamyslel.

"To pretože,..."

Tatattatattadaaaa new chapter! 😂