Wings

Kapitola 06

Stella POV
Pomaly som sa začala zobúdzať. Bolo to veľmi zvláštne, sníval sa mi sen kďe som sa ocitla v starodávnej dynastii a bola som tam že vraj princezná a Suga bol môj osobný stražca. Aké smiešne.
Usmiala som sa a začala som pomaly vstávať z postele.

Otvorila som si oči a skoro som dostala infarkt. Prvé čo som uvidela bola Sugova desivá, ktorá ma sledovala ako sa usmievam pre seba.

"Čo tu robíš?!" zúfalo som naňho skríkla a zakrila sa tvár rukami.
Mala by som byť rada že vidím živého Min Yoongiho ale teraz som to nedokázala.

"Čo tu robím?" ušklebil sa "To sa ma naozaj opýtáš hneď z rána? Čumím na teba 3 hodiny, počúvam ako chrápeš a ty sa ma spýtáš čo tu robím?" spustil monológ Suga.

"Čo?" bola som vo väčšom šoku ako on. Čo to tu má za výlevy? Ja by som tu mala byť tá, čo je mimo, čo by mala mať výlevy. Nechápavo som ho pozorovala a snažila som sa nemysleť na to, že som sa znova ocitla na tomto mieste

"Žeby ťa strážim?" sarkasticky odpovedal a prekrížil si ruky.
"Strážiš? Mne to skôr znelo ako výlev nejakého úchyla." úprimne som mu odpovedala.

Jeho výraz oči ma zabili pohľadom a ja som dostala strach. Žeby som to trocha prehnala? Radšej som si zakryla tvár dekou a čakala na jeho reakciu.

Suga si povzdychol a vstal zo stoličky. Začal sa prechádzať po izbe a ja som nevedela čo robiť. Mám sa prihovoriť alebo ospravedlniť? Ja neviem ako sa k nemu mam správať. Neviem kto je.

"Ty naozaj nie si ona..." tichým hlasom povedal  a ja som si vystrčila hlavu z pod plachty.

"Čo?" s nádejou že on chápe že nie som odtialto som sa opýtala Yoongiho.

"Vieš sa pýtať aj niečo iné ako Čo?" nahnevane na mňa zhúkol a ja som zatial vstala z postele. Moja hlava prestala bolieť a moje telo dostávalo znova silu.

"Prepáč mi to, ale čo iné sa mám opýtať?" pomaly som sa k nemu približovala "Ocitla som sa na neznámom mieste, medzi neznámimi ľudmi a do plusu si tu na mňa Suga vylieva zlosť." dokončila som a nahlas som si vzdychla aby Yoongi pochopil aká je vážna situácia.

"Suga? Kto je Suga? No to je jedno." chaoticky hovoril Yoongi ktorý sa tiež snažil pochopiť situáciu. Bola som na tom stále rovnako. Moja hlava bola v chaose ale pocítila som menšiu úlavu, vďaka Yoongimu ktorý začal chápať že nepochádzam odtialto.

Ticho som si obzerala izbu a všimla som si okna z ktorého slnečné lúče vchádzali do vnútra miestnosti. Vybrala som sa k nemu, plná predstáv čo tam môžem uvidieť.

Pri prvom pohľade z okna ma zaslepil silný lúč žiarivého slnka. Po minutovej slepote som začala vidieť okolitý svet. To čo som uvidela ma donútilo si pootvoriť ústa. Predomnou bola prenádherná záhrada s jazierkom uprostred cez ktorý bol postavený most. Okolo boli zasadene stromy sakura a million druhov kvetín. Moje oči sa nevedeli vynadívat na tu krásu, mala som chuť prebehnút cez celú záhradu.
Pri pohľade na záhradu sa mi dostala do hlavy myšlienka či som jediná čo sa sem dostala...

Počas môjho obdivovania kráľovskej záhrady bez povšimnutia sa za mňa dostala osoba ktorá mi jemne položila ruky na ramená.

"Wah!" skríkla som od strachu že kto sa ma dotkol.
"Waaah!" skríkla som dvojnásobne keď som uvidela osobu ktorá držala moje ramená. Z šoku som sa mykla tak prudko že som skoro vypadla z okna. Naštastie ma chalan v čerevno-zlatom kimone s divnou čiapkou nahlave stihol chytiť a postaviť na pevnú zem.

"Si normálna? Chceš spadnúť? Už som ťa skoro raz stratil, nechcem aby sa to stalo druhý raz!" starostlivo ma poučovala osoba ktorá mi upravovala pokrčené kimono. Moje oči zaplavili slzy štastia a nadšenia ale hlboko vo vnútri som bola prekvapená a stále som sa snažila pochopiť.

"Ty si Taeyong?" s nesmelým úsmevom som sa spýtala, dúfajúc že to je pravda.
"Ty si ma pamätáš??" jeho oči sa rozžiarili a následne ma objal. Bola som rada že bol štastný ale ja som nevedela kto je, ja ho poznám iba ako speváka z NCT.

"Uhm" odkašlal Suga a ja s Taeyongom sme sa pozreli jeho smerom.
"Vaše veličenstvo, Princezná Seung sa iba pred pár minútami zobudila a nemyslím že by si pamätala niečo..." Yoongi formálným hlasom povedal Taeyongovi.

"Veličenstvo?" so sekavým hlasom som zamrmlala a pozrela sa na Taeyonga ktory stál oproti mne.
"Takže ty si môj brat?" opýtala som sa Taeyonga neisto.

Taeyong sa na mňa pozrel a na jeho tváry sa objavil smútok.
"Takže ty si ma nepamätáš?" smutne sa ma opýtal a ja som mu musela bohužial prikývnuť. Poznala som ho ale nie v tomto svete. Cítim sa tak nepríjmne, že ho musím sklamať.

"Nevadí Seung, bude to v poriadku. Skôr či neskôr si spomenieš." uistil ma Taeyong a pohladkal ma po hlave. Cítila som ako nával tepla sa mi hrnie do hlavy a moje líčka sa začali červenať. Bolo to také zlaté. Nevedela som čo mu na toto odpovedať, iba som sa nesmelo usmiala.

"Min Yoongi!" Taeyong sa presunul k Yoongimu a on spozornel.
"Dávam ti ju nastarosť, ešte raz sa jej niečo stane a tresť ťa už neminie." s vážným hlasom ktorý nahánaľ strach vyhrožoval Yoongimu a ten na to odpovedal iba bezcitným pohľadom.
Taeyong z miestnosti odišiel a ostali sme iba ja s Yoongim.

"Čo to malo znamenať?" opýtala som sa Yoongiho a očakávaným že mi to vysvetlí.
"Nie je to tvoja vec." hnusne mi odpovedal Yoongi a ja som zostala zarazená. Už mi tá jeho arogancia začínala liezt na nervy a to ho poznám iba 20 minút.

Oprela som sa o rám okna a začala o tomto všetkom premyšlať. Taeyong ako môj brat a ešte k tomu kráľ, Suga môj osobný strážca. Čo bude dalej? Neviem prečo ale som strašne zvedavá.

"Ty nie si Seung, že?" vytrhol ma z mojho premýšlania Yoongi ktorý sa ku mne pomaly približoval.
"Ako si na to prišiel?" so zvedavosťou som sa opýtala. Ako je možné že si to všimol?

"Cítim to." odpovedal Yoongi a ja som zostala v šoku.
"Tým myslíš že smrdím?!" rýchlo som sa začala očuchávať ale vôňa čo som cítila zo seba bola príjemná.
"Bože nie! Nechaj tak." s rukou na čele odpovedal.

Počas nášho rozhovoru som si všimla zrkadla na stene. Chcela som vedieť ako vyzerám. Keď som sa spatrila v tom zrkadle, nevedela som čo povedať. Moja tvár bola rovnaká ale pleť bola jemná a bez chyby. Vlasy som mala svetlo ružovej farby a boli neskutočne hebké. Vyzerala som tak nádherne.

Pri obdivovaní samej seba sa ku mne ticho priblížil Yoongi a jeho oči skončili na mojom v odraze v zrkadle.

"Kto si?" s chaldným hlasom sa spýtal a ja som sa otočila jeho smerom a naše oči sa stretli. Čo mu mám povedať? Že som z budúcnosti? Že nie som ani z ázie a že neviem ako som sa sem dostala? Jeho pohľad a aj môj sa snažili pochopiť čo sa to tu deje.

"Neviem či by si to pochopil..." mlčky som mu odpovedala a on sa zhlboka nadýchol.
"Skúsiť to môžeš." Yoongi bezváhania odpovedal

"Vieš, ako to povedať." nevedela som sa vykoktať " Ja som z budúc-" ptedtým ako som chcela dopovedať ma prerušil veľký krik.
"SEEEEUUUUUNGGGG!!!" hlas sa rútil z chodby ktorá bola pred mojou izbou. Ten hlas mi bol tak známy..

"Ale nie." Yoongi otrávene povedal a ja som zas nechápala.
Pozrela som sa smerom k dveriam a tie sa rozleteli a do vnútra v behol chalan so slzami v očiach, ktorý sa na mňa hneď vrhol a objal ma. Jeho tvár mi bola hneď jasná ale zas...

Čo sa to deje?!

Hello ako sa máte? 😚 dúfam že sa vám príbeh zatial páči a dúfam že gramatiku nevšimate si 😂😂