Wings

Kapitola 11

Erika POV
Kim Taehyung

Nebola som si istá či je to on, ale veľmi sa podobal. Mojím pokazeným zrakom som sa snažila zaostriť ale nešlo mi to. Ani som nepostrehla že Viki na mňa celú tú dobu volala. Moju zamyslesnosť prerušilo až pohnutie kočom, vďaka ktorému som sa zvalila na bok.

"Čo, Viki volala si ma?" zamykala som hlavou a opýtala som sa Viki a ona sa na mňa zadívala pohladom robíš si srandu?
"Asi 5 minút snažím s tebou nadviazať kontakt." pripomenula mi Viki a ťukla mi do čela.

"Mám taký pocit, že som videla Taehyunga ale to asi je blbosť. Blbý zrak, a blbý BTS už to vidim všade." Ťapla som si po hlave a zasmiala sa.
Bola to pravda, BTS mi zničili môj život, teda zachránili alebo zničili?

"Nebol to iba pocit." povedala Viki a pozrela mi do očí.
"Čo?... Počkať čo?" nevedela som ako reagovať. Takže to čo som videla, bol naozaj Taehyung?
"Aj ja som ho videla." dodala Viki a obidve sme nahodili prekvapené výrazy. Myslela som že mi vyskočí srdce, bol to naozaj on, ale ako je to možné?

"Počkať, počkať.. takže ty si videla Jungkooka a teraz ja Taehyunga, potom to znamená, že sme v nejakom paralernom svete s idolmi?!" povedala som Viki a ona iba na mňa rýchlo žmurkala očami.

"O čom sa bavíte, silné ženy?" starček sa nás opýtal a my sme sa naraz pozreli naňho. Radšej sme mlčali, to by nepochopil.
"Inak ani som sa vás nepýtal, ako sa voláte?" trocha mykavým hlasom sa nás opýtal. Boli sme na kamenej ceste a náš koč sa triasol ako pri zemetrasení.

"Ja som Erika a toto je Viki" ukázala som na Viki a poklonili sme sa.
"Aigoo! Také divné mená, nikdy som o takých nepočul." začal sa smiať staršina.
"Ja som miestny hospodár Joen Wonabe."
hrdo sa predstavil a my sme sa pousmiali. Budeme bývať u hospodára a pracovať.  Je to divné, bála som sa ale zároveň som bola natešená. Bola to výzva zvládnuť životný štýl kórejcov z minulosti. Naštastie s Viki sme videli veľa historických drám takže možno to nejak zvládneme.

Po niekoľkých minútach sme sa objavili na veľkej farme s dreveno-slameným tradičným azíjským domom uprostred. Okolo neho boli polia a ohrady v ktorých boli zvieratá rôzneho typu.
Koč sa zastavil a my sme vystúpili. Obzerali sme prostredie kde budeme a bolo to... no ako na farme. Prechádzali sme sa pocitovali sme tu "krásnu vônu" okolo. Vikin skrčený pohľad som opetovala a zasmiali sme sa.

"Kam sme sa to preboha dostali?" zo smiechom sa ma spýtala Viki
"Netuším." tiež zo smiechom odpovedala ale bolo mi skôr do plaču než do smiechu.

"Takže! Eruikama a Vini už stačilo zábavy! Ukážem vám kde budete spať a kam budete chodiť pracovať." skríkol na nás Wonabe a my sme k nemu pribehli.
"Umm ale ja som Viki nie Vini..." opravila ho Viki a ja som sa pridala
"Presne, ja nie som Eruikama ale len Erika..."

"Aish to je jedno! Volajte sa aj špenát a zemiak, mne je to jedno hlavne poďte za mnou!" zakričal na nás a nahlas si povzdychol. Hej mal by sa kľudniť starček ešte infarkt dostaneš.

Obidve sme prikývli a šli za ním. Zobral nás do miestnosti ktorá bola za domom. Všade bol bordel, slama, pavučina a zase bordel. Vyzeralo to katastrofálne. A my na tom máme spať. Nevadí, lepšie než vonku.

Po obhliadke nášho "luxusného" apartmánu sme šli na obrovitánske pole ktoré bolo z polovičky zorané.

"Takže toto je tá kráska o ktorú sa budete starať." pyšne nám predstavil svoje pole Wonabe. Pri pohľade na to sa mi museli otvoriť ústa.

"Čoooo?! To je obrovské!" skríkla Viki a ja som sňou súhlasila. Bolo to obrovské.
"Ak chcete jedlo, a strechu nad hlavou žiadne námietky." dodal Wanabe a potlapkal Viki po ramene.
"Zajtra začináte, dneska vás ešte nechám." dopovedal a odišiel do svojho domu.