Camp

PROLÓG

"Už to máš hotové?"

"Takmer..."

"Musí ich tam byť čo najviac... Musíme ich zachrániť čo najviac..." povzdychne si Mark.

"Tak potom by sme mali nazbierať aj niekoľko ľudí... Nie?" Prisadne si ku mne na stoličku a logne si z mojej kávy... Podotýkam... MOJEJ... Zavrčím jeho smerom, ale on sa iba zasmeje a dá pred seba ruky alá 'ja nič, ja muzikant'.

"Ak by tam boli aj ľudia, neprežili by ani minútu... Avšak nie je vylúčené, že na tú stránku, na ktorej teraz tak pilne pracuješ, nenarazí aj nejaký ten človiečik... Ale potom to budú iba ďalšie starosti pre nás..." pokračoval.

"Ja skôr dúfam, že sa tam objaví ONA..." 

"Tá z tých tvojich snov?"

"Jop... Presne ona..."

"A ak je človek?"

"Tak potom by asi v mojom sne nepila krv..."

"Veľa žien pije, nám, mužom krv..." zasmeje sa na svojom vlastnom vtipe... Avšak ja nad ním iba prevrátim očami a povzdychnem si.

"Nemyslel som to zle..."

"Hej ja viem... Ale konečne by si sa mohol správať na svoj vek..."

"Veď mám sotva 25..." 

"Tak to možno pred 120 rokmi..."

"ha-ha-ha... Moc vtipné...."

"A čo ak sa k tejto 'pozvánke' nedostane?"

"Tak zomrie... A ty to vieš..."

"A čo ak sem príde so svojím priateľom?"

"Tak potom mám zjavne smolu a nebudem sa k nej môcť priblížiť... Takže ju uvidím iba v mojich snoch..." odpoviem mu so zasneným pohľadom.

"Hej, hej! Tie mokré sny  s Nicky si nechaj na večer, Will!"

Takže prológ už je na svete...Budem pridávať časti s maximom slov 200... Respektíve okolo 200... Aaaaa... Musela som pozmeniť dej príbehu, pretože si už nepamätám, akú dejovú líniu to malo predtým... Anami-chan17... Za to určite môže skleróza-multiplex, ktorou trpím... No aj tak... Aspoň ďakujem za druhú šancu na tento príbeh/hovadinu...

Anami-chan17 prepáč, že to pridávam o polhodinu neskôr, po dohodnutom čase... Ale trošku ma zdržali určité povinnosti...

TE AMO POPULUS 😍 😘💙