Camp

Mŕtvy si proste ostať nemohol, že!?"

MARI:

Niečo alebo skôr niekto mi zakryl ústa svojou dlaňou a nejakým divne zapáchajúcim šátkom. Ten zápach spôsobil to, že som sa celkom rýchlo dostala do ríše zázrakov aj keď som vôbec, ale že vôbec, nechcela...

Pomaly sa začnem prebúdzať... Som priviazaná k stoličke a ústa mám prelepené lepiacou páskou... Zrazu som si všimla, že vedľa mňa sedí Nicky... Avšak ešte stále spí... A má celkom dosť pekne upravenú fasádu... Bolí ma to aj za ňu, hoci ja žiadne zranenia nemám... Takže nie je dôvod paniky... Stále som pekná...

"Ó už si hore? Tak skoro?" objaví sa vo dverách a mňa pochytí neskutočný hnev.

No nie vieš... stále spím... Až na to, že teraz pre istotu s otvorenými očami... Veď pri takom úchylovi ako si ty to inak nejde... prevrátim nad ním očami a cez pásku sa naňho snažím zavrčať... Celkom sa to darí... Aspoň myslím, že to je počuť...

Ale je tu ešte aj taká možnosť, že je to počuť iba v mojej hlave... ako ozvenu... Keďže sa tam nič nenachádza... Vlastne hej niečo tam je... Obrovské vákuum...

Odo dverí sa presunie predo mňa a oprie sa jeho sexi zadkom o stôl... No čo! Pekných chalanov treba chváliť...

Z úst mi strhol pásku... Celkom dostatočne bolestne... Veď čo som od neho mohla už len čakať?